K nasledujúcemu článku ma inšpirovala reakcia Juraja Vanovčana k môjmu predošlému článku o premnožení lykožrúta v Britskej Kolumbii:
"Tym chrobakom musi byt stale zima, kedze podla paleozaznamov je v Kanade stale chladnejsie nez za cely holocen. Pred 4000 rokmi v teplej Britskej Kolumbii teda lesy
a) boli
b) neboli
c) neviem a vlastne ma to ani nezaujima."
Vanovčan pri svojej reakcii odkazuje na nasledujúci graf:
Zaujímavé je, že "klimaskeptikom" (tento honosný názov si ale nezaslúžia, pretože skeptici sú všetci vedci) sa hodia paleoklimatické rekonštrukcie len vtedy, keď ukazujú "ochladzovanie", pričom práce ako Marcott a kol. (Science, 2013) démonizujú zo všetkých síl, ale odbieham.
Keďže ide o prebratý graf, pozrel som sa na pôvodnú štúdiu Rosenbergovej a kol., 2004:
Nasledujúca paleoklimatická rekonštrukcia ukazuje priemerné júlové teploty podľa analýz usadenín v 6 jazerách v oblasti južnej Britskej Kolumbie. Tenšia čierna čiara ukazuje teploty bez jazera Eagle. (Zdroj: Rosenbergová a kol., 2004).
Pripomínam dve zásadné skutočnosti:
a) ide o priemerné letné (júlové) teploty z jednej oblasti juhu Britskej Kolumbie
b) výber jedného jazera má viditeľný vplyv na priebeh teploty v minulosti
Pre pripomenutie, rozhodujúci limitujúci faktor pre rozširovanie lykožrúta sú najmä zimné, nie letné teploty. Čo píše samotná Rosenbergová o teplotách v zime?
"Nanešťastie, dobré proxy údaje o priebehu paleoteplôt v zime nie sú k dispozícii. Keďže slnečné žiarenie počas zimy bolo v rannom Holocéne na minime, zimné teploty mohli mať opačný trend [oproti letným] - to znamená nižšie teploty na začiatku Holocénu, a miernejšie teploty koncom Holocénu."
To znamená, v hypotetickom grafe by zimné teploty mohli vyzerať asi nasledovne:
Hypotetický chod teplôt v zime (červená čiara), keďže zimy boli na Severnej pologuli na začiatku Holocénu chladnejšie, a smerom k súčasnosti postupne miernejšie. V lete bola situácia opačná (modrá čiara podľa Rosenbergovej).
Z práce Rosenbergovej tiež nie je zrejmé, kedy sa jej teplotná rada presne končí, teda v ktorom roku. Ak sa však pozrieme na inštrumentálne teploty v zime v Kanade od roku 1948 do roku 2012:
Zdroj: Green World, podľa Environemnt Canada.
môžeme vidieť, že priemerné teploty v zime nad celou Kanadou od roku 1948 vrástli o viac ako 3 °C. V rokoch 2006, 2007, 2010 a 2012 boli najteplejšie zimy najmenej od roku 1948. Regionálne rozdiely v náraste teplôt sú ešte väčšie. Tento nárast v posledných desaťročiach v paleorekonštrukcii zjavne chýba.
Rosenbergová a kol. odoberali vzorky usadenín jazera v roku 1997, časové rozlíšenie jednotlivých rokov s použitím ich metódy však nie je možné, takže z usadenín v jazerách je možné získať vždy len priemer za obdobie niekoľkých rokov. Ak k Rosenbergovej rekonštrukcii pridáme súčasný vývoj teplôt, situácia vyzerá približne nasledovne:
Modré šípky ukazujú nárast súčasných priemerných zimných teplôt, respektíve nárast teploty v roku 2010. Červené šípky ukazujú to isté, len s predpokladom približného vývoja teplôt v zimnom období. Za posledných necelých 70 rokov vzrástli teploty v CELEJ Kanade o 3 °C, kým regionálne vzrástli miestami aj o viac ako 5 °C.
Jak keď vychádzame z analýz Rosenbergovej a kol., tak súčasné (zimné) teploty v oblasti Britskej Kolumbie sú najvyššie za posledné tisícročia, a je celkom možné, že sa veľmi blížia maximálnym zimným teplotám zo skorého Holocénu, ak tieto teploty už neprekračujú.
Ak by však aj súčasné absolútne teploty nedosahovali teploty z ranného Holocénu, dôležitejšie z pohľadu schopnosti lesných ekosystémov adaptovať sa na nové podmienky je rýchlosť otepľovania, a tá v súčasnosti spôsobuje problémy (nielen) v kanadských lesoch.
Kanadský lesník Alan Carrol vystupujúci v dokumente o premnožení lykožrúta hovorí nasledovné:
"Úspech lykožrúta je obmedzený klimatickými podmienkami. Ak teplotný režim nedovoľuje lykožrútovi vyvinúť sa synchronizovaným spôsobom a vytvoriť celú jednu generáciu v priebehu roku, s vhodnými podmienkami v zime, nikdy by k premnoženiu nedošlo. [V roku 2000] Začali sme dostávať správy od lesníkov... že sa s týmto potýkajú v severnejších oblastiach a vo vyšších nadmorských výškach, ako kedy videli v minulosti. V rokoch 2000, 2001 som začal zvažovať možnosť, že tu možno zohráva úlohu klimatická zmena, a spočiatku som postupoval veľmi skepticky. [Pri analýze teplôt] sme okamžite videli, že rozloha klimaticky vhodná pre lykožrúta vzrástla od začiatku minulého storočia, v skutočnosti vzrástla za posledných asi 30 rokov o 75 % v oblasti Britskej Kolumbie."
Takto publikoval svoje výsledky v roku 2003 entomológ Alan Carrol:
Šírenie lykožrúta je v súlade s tým, ako sa rozširuje jeho klimaticky vhodné stanovisko. Doteraz sa tento druh bežne vyskytoval iba v južných oblastiach Britskej Kolumbie, teda tých, odkiaľ pochádza paleorekonštrukcia teplôt Rosenbergovej a kol., 2004.
Takže tým sme sa dostali k odpovedi na vlastnú Vanovčanovu rétorickú otázku ohľadom spojitosti rozšírenia lykožrúta v Kanade a klimatickej zmeny, správna odpoveď je c)
"Neviem, a ani ma to vlastne nezaujíma"
