Pre rekonštrukciu požiarov na západe USA využili vedci analýzu sedimentov dreveného uhlia na dne jazier. Nie prekvapivo zistili, že menej lesných požiarov sa vyskytovalo v chladnejších obdobiach (ako malá doba ľadová), a viac v priebehu teplejších období (stredoveké teplé obdobia).
Avšak už v priebehu 18. a najmä 19. storočia bol zaznamenanýá výrazný pokles požiarov, najmä ako dôsledok rýchleho hasenia požiarov (obr):
Zdroj: Climate Central
Takéto zásahy potom znamenajú zvyšovanie hustoty lesov a k ľahšiemu vzniku korunových požiarov, ktoré sú bez dažďa prakticky neuhasiteľné, a vedú k vzniku tzv. "megapožiarov", na rozdiel od prakticky neškodných a pre mnohé druhy rastlín a živočíchov nepostrádateľných podkorunových požiarov.
Existujú takisto dobré dôkazy pre tvrdenie, že globálne otepľovanie podporuje vznik a šírenie veľkých požiarov, či už vzniknú z prirodzených príčín (bleskom, aj keď zmena podnebia ovplyvňuje aj výskyt bleskov!). Hlavnou príčinou, prečo globálne otepľovanie podporuje vznik veľkých požiarov je skoršie topenie snehu na horách (čím klesá pôdna vlhkosť) a častejší výskyt intenzívnych vĺn horúčav a extrémne teplých dní.
Požiare podporuje aj výskyt lykožrútov (ktorých výskyt takisto vzrastá s otepľovaním - pozri obrázok na konci článku), pretože suché lesy poskytujú lepšie palivo pre lesné požiare.
Niekoľko vybraných štatistických údajov pre tých, ktorí pochybujú o tom, že lesné požiare sú naozaj na vzostupe:
na západe USA vzrástla frekvencia požiarov o 300 % a plocha zhoreného lesa o 500 %
lesné požiare v Rusku sú už teraz tento rok horšie ako v roku 2010, kedy posihlo oblasť stredného Ruska najhoršia vlna horúčav najmenej od roku 1880, a odhadom zomrelo 56 000 ľudí.
Prebiehajúci požiar Whitewater-Baldy Complex v Novom Mexiku pohltil už takmer 300 000 akrov lesa a prekonal dovtedajší rekordný požiar v histórii štátu z minulého roku, kedy zhorelo "iba" 156 593 akrov lesa. Požiar vtedy ohrozoval výzkumné stredisko v Los Alamos.
Štát Colorado postihli hneď dva najničivejšie požiare v histórii v priebehu jedného roku, čo sa týka počtu zhorených budov. Coloradský požiar High Park je s 87 284 akrami 2. najrozsiahlejší v histórii štátu po požiari Hayman s rozlohou 137 760 akrov z roku 2002.
V roku 2011 postihli rekordné požiare štát Texas (ktoré nasledovali rekordne suché a teplé obdobie).
V roku 2007 postihli Grécko najhoršie požiare za najmenej 50 rokov, v Portugalsku zhoreli rekordné plochy lesa v rokoch 2003 a 2005 (najmenej od roku 1968).
Aktuálne bojuje s požiarmi aj Španielsko...
Nasledujúci graf ukazuje vývoj "najničivejších" požiarov v histórii severnej Ameriky podľa Wikipedie :
Takto vyzerajú prebiehajúce požiare v Rusku (18. jún 2012, NASA Earth Observatory):
alebo takto (29. jún 2012, NASA Earth Observatory):
Spätné väzby lesných požiarov
Okrem toho, že lesné požiare vracajú do atmosféry uhlík, ktoré rastliny ukladali po desaťročia (zároveň ale obhorené kmeňe stromov vytvárajú dlhodobé zásobarne uhlíku v podobe dreveného uhlia), vznikajúce sadze, ak spadnú na biely sneh, znižujú jeho odrazivosť (albedo), čím sa proces otepľovania urýchli.
Albedo Grónska je rekordne nízko
Popredný odborník v oblasti výskumu Grónska sa vo svojom poslednom blogu pýta , či dramaticky klesajúca odrazivosť Grónska súvisí s prebiehajúcimi požiarmi v Rusku a USA:
Ked sa sneh a ľad topia, ich schopnosť odrážať slnečné lúče klesá (v lete je teda odrazivosť najnižšia), čím sa urýchľuje jeho ďalšie topenie. Súčasné poznatky naznačujú, že grónsky ľadový štít sa začne nezvratne topiť pri prekročení globálneho oteplenia asi o 2 °C oproti obdobiu pred preimyselnou revolúciou. V Grónsku by to zmamenalo oteplenie asi o 4 °C, keďže tu sa otepľuje asi 2x rýchlejšie, ako je globálny priemer. Ďalšie vynikajúce grafy a analýzy nájdete na blogu Dr. Jasona Boxa.
Časopis The Atlantic priniesol vynikajúci článok a výskyte lykožrúta v súvislosti s klimatickou zmenou na západe USA, kde sa objavil aj nasledujúci graf:
Zdá sa, že súčasné lesy (nielen) na západe USA to majú spočítané. Suchom oslabené porasty napadne vo veľkom lykožrút, podporovaný miernymi zimami a teplom, a svoju úlohu v "adaptácii" lesov na zmeny podnebia dokonajú rozsiahle požiare. Sadze z týchto požiarov potom urýchlia roztápanie Grónska a arktického ľadu, ktorého rozloha sa blíži rekordne nízkej úrovni:
Zdroj: NSIDC .
