Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o globálnom otepľovaní

Slide 1: Od roku 1900 vzrástla globálna teplota asi o 0,8 °C. Otepleniu o ďalších 1,2 °C už zabrániť nejde. Potom nastáva otázka, koľko zosilňujúcich väzieb sa rozbehne natoľko, že nebude možné zastaviť ďalšie otepľovanie. Mnohé zosilňujúce spätné väzby sa rozbiehajú už dnes... vykročili sme smerom do (klimaticky) neznámej a nestabilnej budúcnosti.

Slide 2: Nie je možné sťažovať sa na nedostatok odbornej, ani mediálnej pozornosti. Správa Svetovej banky, či populárno-odborné články v časopisoch ako New Scientist alebo Scientific American sú stále viac „pesimistické", či „alarmujúce".

Slide 3: Prední klimatológovia vítajú uverejnenie správy Svetovej banky. Jej význam je o to väčší, že ide o inštitúciu propagujúcu mechanizmy „voľného trhu" a „ekonomického rastu" (ani jeden z nich zjavne nie je riešením klimatickej zmeny).

Slide 4: „My" sme si svoj spravodlivý podiel fosílnych palív vyčerpali už v roku 2010. Rozvojovým krajinám ešte niekoľko rokov zostáva. Ide o hypotetický scénár, ktorý by znamenal aspoň akú-takú šancu, že sa vyhneme otepleniu o viac ako 2 °C proti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Treba mať na pamäti, že táto hranica je skôr politická, ako vedecká. Rastúci počet klimatológov považuje hranicu 2°C za „príliš vysokú".

Slide 5: Asi nepotrebuje komentár. Emisie CO₂ dosiahli v roku 2011 množstva 34 Gt, ak počítame všetky skleníkové plyny (a odlesňovanie), tak emisie sú rovné 48 Gt za rok. Je to akoby každý 2. deň vybuchla sopka Pinatubo (čo sa týka emisií CO₂, nie aerosólov).

Slide 6: Fakt známy už dlhší čas: v teplejších rokoch (El Nino) je medziročný nárast CO₂ vyšší (v dôsledku nižšej schopnosti biosféry pohlcovať uhlík), ako v chladnejších rokoch (La Nina, výbuchy veľkých sopiek). S pokračujúcim otepľovaním bude schopnosť biosféry pohlcovať CO₂ klesať.

Slide 7: Zdá sa, že realistické sú tie klimatické modely, ktoré predpovedajú vyššiu mieru otepľovania. Znamená to, že pri zdvojnásobení koncentrácie CO₂ pred priemyselnou revolúciou (560 p.p.m.) sa oteplí skôr v rozmedzí o 3-4 °C, ako o menej.

Slide 8: Pred dosiahnutím pobrežia prechádzal hurikán Sandy vodami teplejšími približne o 2-3 °C. Oteplenie najmenej o 0,6 °C ide na vrub globálnemu otepľovaniu. Rast hladín oceánov (takisto antropogénny faktor) a silnejší príliv (súvisel s vhodnou polohou Mesiaca) situáciu ďalej zhoršili. Blokujúca tlaková výš nad Grónskom (a slabšie západné prúdenie - „jet-stream") ovplyvnili smerovanie hurikánu smerom k pobrežiu.

Slide 9: Nasledujúca analýza za pomoci údajov o morských príbojoch na atlantickom pobreží ukázala, že počas teplých rokoch je výskyt intenzívnych hurikánov (asi 2-násobne) pravdepodobnejší. Je to v súlade s terajšími poznatkami fyziky hurikánov (teplejšie povrchové vody - viac energie pre hurikány).

Slide 10: Táto práca poskytuje dôkazy, že trvalá zmena v charaktere počasia v letnom období v oblasti Arktídy a priľahlých častiach pravdepodobne súvisí s úbytkom snehu a ľadu na severnej pologuli. Napríklad oblasť Grónska je stále častejšie vystavovaná oblasti vysokého tlaku vzduchu, čo urýchľuje jeho otepľovanie.

Slide 11: Ako rýchlo ubúda rozsah arktického plávajúceho ľadu? Z dlhodobejšej perspektívy ide o okamih. Naskytuje sa otázka, či k tak rýchlemu úbytku vôbec niekedy v minulosti došlo...:

(Pozadie je z Grónska, ale obrázok sa mi zdal názorný). Graf je kombináciou údajov od autorov Kinnard a kol. 2011 a Kaufmann a kol., 2009.

Slide 12: Napriek tomu, že úbytok plochy plávajúceho arktického ľadu je extrémne rýchly (najmä od roku 2007), úbytok objemu je ešte výraznejší. Arktída stratila takmer 50 % objemu od roku 2007. Alarmistická extrapolácia trendu naznačuje Arktídu v lete prakticky bez ľadu okolo roku 2015, klimatické modely (CMIP-5) v rozmedzí rokov 2030-2040.

Slide 13: Tento rok sa po prvý-krát v histórii satelitných meraní topil povrch Grónska prakticky na celej ploche (97%). K podobnej situácii už došli v minulosti, pred 130 rokmi, a potom pred 700 rokmi. Rok 2012 je tiež rokom, kedy sa roztopilo v Grónsku najviac ľadu.

Slide 14: Jav charakteristický pre Grónsko - ľadovcové zemetrasenia, súvisiace s pohybom ľadovcových štítov smerom do mora. Ako sa ich pohyb zrýchľuje, zvyšuje sa aj počet (intenzita?) zemetrasení ľadovcového pôvodu.

Slide 15: Doteraz najteplejší bol v Grónsku rok 2010. Ak priemerné teploty vzrastú ešte o niečo viac, Grónsko bude zažívať jedno z najteplejších období za posledné 10-tisícročia. Žltá prerušovaná čiara ukazuje priemer za roky 2001-2010. Podľa aktuálneho vývoja by mal byť rok 2012 ešte teplejší, ako rok 2010.

Slide 16: Aj Arktída sa otepľuje (pozadie slidu) na väčšine územia a prispieva k nárastu hladín svetových oceánov, aj keď menej, ako Grónsko.

Pre posledné review o príspevku Grónska a Antarktídy pozri štúdiu z 30. novembra v časopise Science (Shepherd a kol., 2012).

Slide 17: Hladiny oceánov už dnes rastú rýchlejšie, ako predpokladala (podľa niektorých „alarmistická") správa IPCC z roku 2007. Dnešné odhady nárastu hladín oceánov o viac ako jeden meter nie sú výnimkou.

Slide 18: Len za posledných 150 000 rokov dosiahla rýchlosť nárastu hladín oceánov rýchlosť viac ako 1,2 m za storočie až 6-krát. Hlavný faktor bolo topenie ľadu v Antarktíde a Grónsku.

Slide 19: Začíname spúšťať silnú spätnú väzbu. V permafroste je uložených asi 2-násobne viac uhlíka, ako ho dnes obsahuje atmosféra. Podľa rôznych emisných scenárov bude príspevok k otepľovaniu rôzny.

Slide 20: Obava sa napĺňa - podľa poslednej správy UNEP sa permaforst už začal vo väčšom topiť. Okrem narúšania infraštruktúry (domy, cesty, ropovody) to spôsobuje znemožňovanie tradičného spôsobu života miestnych komunít.

Slide 21: Pravdepodobnosť extrémnych teplôt dramaticky narástla. Táto (podľa niektorých klimatológov "kontroverzná") práca ukazuje prvú globálnu analýzu nárastu teplôt, ktoré by bez globálneho otepľovania prakticky neexistovali (s rozumnou pravdepodobnosťou).

Slide 22: Vlna horúčav v Rusku v roku 2010 leží celkom mimo Gaussovu distribučnú krivku. Takýchto udalostí bude už len pribúdať, čo bude okrem iného znamenať aj rast cien potravín.

Slide 23: Výskyt extrémnych vĺn horúčav je s globálnym otepľovaním častejší.

Slide 24: A vlny horúčav už sú dlhšie a intenzívnejšie...

Slide 25: A „alarmujúce" (nie alarmistické!) predpovede klimatických modelov pre Európu, ktoré netvrdia nič iné, len pokračovanie nastúpených trendov.

Slide 26: A to isté pre USA.

Slide 27: Sucho v Sýrii, súvisiace podľa tejto štúdie s klimatickou zmenou, prispelo k prebiehajúcej občianskej vojne v tejto krajine. „Arabská jar" zasiahla aj ďalšie krajiny - rast cien potravín, pokles vývozu ropy a sucho je zjavne nevhodnou kombináciou (povedané jemne).

Slide 28: Zem bez ľudí by bola o niečo menej suchšia...

Slide 29: A budúcnosť... znovu nič iné, len pokračovanie nastúpeného trendu. Potrebuje ďalší komentár?

Slide 30: Oblasť Amazónie postihli v rokoch 2005 a 2010 dve historické suchá... náhoda?

Slide 31: Bohužiaľ, nie podľa niektorých klimatických modelov. Tento je z dielne prof. Petra Coxa a je zároveň jedným z najlepších, čo sa týka validácie (overenia). Pri dosiahnutí koncentrácie CO₂ 450 p.p.m. sa bude dnes 100-ročné sucho vyskytovať každý druhý rok.

Slide 32: Aj lesy v Európe čaká neradostný osud. Súčasné lesy má do značnej miery nahradiť dub z južných oblastí, s nízkou ekonomickou hodnotou...

Slide 33: Lesy v USA a Kanade už čelia vyššej úmrtnosti v dôsledku rastúcich teplôt a väčišho sucha.

Slide 34: Miernejšie zimy a rastúce teploty však naopak tešia hmyz v USA. Aj ten, čo si pochutí na borovici a ďalších druhoch stromov.

Slide 35: Hmyz v Kanade však nie je iný, a jeho súčasné premnoženie sa v histórii ťažko hľadá.

Slide 36: A nastúpený trend rastúceho sucha bude pokračovať. Toto je rekonštrukcia, merania a simulácia vývoja indexu lesného sucha od roku 1000 do roku 2100. Treba niečo dodávať?

Slide 37: A ďalšie články popisujúce zhoršujúci sa stav svetových lesov...

Slide 38: Neradostný osud čaká aj monzúny, respektíve ľudí, ktorých obživa sa bez nich nezaobíde...

Slide 39: Rýchlosť vetra počas cyklónov narastá. Tento nárast je výraznejší pre najsilnejší vietor. Znovu nič, čo by bolo proti základným fyzikálnym zákonom.

Slide 40: Pribúda extrémnych zrážok, podľa tejto štúdie nad 2/3 oblastí.

Slide 41: Keď prší, tak poriadne...

A zvyšné slidy už (takmer) bez komentára:

Paradoxné je, že kým minulý rok bola hladina rieky Mississippi rekordne vysoká, tento rok hrozí (ak v priebehu decembra výraznejšie nezaprší), že jej hladina bude rekordne nízko... spomínate si na záplavy na Dunaju v roku 2002 a sucho v roku 2003?

Následujúca prezentácia odznie 6. decembra v Českých Budějoviciach v rámci semináru o klimatickej zmene. Teším sa na diskusiu, keďže sa jej zúčastnia aj najmenej dvaja klimatológovia.