...naše krásne Slovensko...
...krajina, ktorá ma svojou krásou neraz dostane do úžasu...
...tentokrát ma cesty a cestičky priviedli do jeho severnejšej časti, kde k bratom Poliakom i kameňom dohodíte...
...kameňom z Dunajca...
My sme k Dunajcu prišli od Červeného Kláštora, kde sa nachádza aj rovnomenné múzeum. Kedysi to bola strecha nad hlavou kamaldulských mníchov, dnes je z neho...
...pri vchode si môžete kúpiť oštiepok...
...v opevnenom nádvorí oddýchnuť či zamyslieť sa...
Ako sme autom prešli ďalej, dostali sme sa k parkovisku. Pri ňom nás zastavila jedna príjemná teta, ktorá nám s úsmevom na tvári povedala, aké máme možnosti. Dokonca nám za splav Dunajca odpustila parkovné. Jej milý prístup nás potešil... "takže i toto je jedno z mála miest, kde je zákazník naozaj pánom".
Hneď ako sme vystúpili z auta sme z tohoto príjemného omámenia vytriezveli. Podišiel k nám chlapík v krojovanej goralskej veste a presviedčal nás, aby sme neplatili za splav tej pani, ale jemu. On má voľné plte a môže s nami vyraziť ihneď.
Toto jednanie sa nám zdalo trochu zvláštne. Keď sme sa vrátili k tetuške, ten pán nás nasledoval a stále prehováral. S tetuškou si div do vlasov neskočili, keď sa začali pred nami osočovať ohovárať a posielať kade-ľahšie.
Veľké bolo naše sklamanie i zmiešané pocity z tohto verejného boja o turistu... ale aspoň sme lepšie obišli... Dunajec sme splavili za menej peňazí. S lístkami v rukách sme si čakanie na špecifickú plťku skrátili prechádzkou po okolí.
...Dunajec je čistá a svieža rieka s niekoľkými prítokmi...
...nalákala mnohých...
...niektorí sa len tak slnili...
...iní sa pokúšali rieku prehradiť...
...jej plytkou časťou prejsť do Poľska...
...ale šmykľavé dno je zradné, nie kažému sa to podarí...
...takto to ide lepšie...
...vo dvojici aj rýchlejšie...
...a keď má namiesto vás kto veslovať, to je paráda!...
...spoločnosť vám urobí nejedna kačička...
...kým sme čakali na náš odvoz, míňalo nás mnoho pltí, ktoré vyštartovali z vyššieho stanovišťa...
...ešte nič netušiace tváre si prvé minútky splavu užívali...
...odviezť si so sebou bicykel?...
... to nie je žiadny problém!...
...keď prišiel rad na nás, počiatočný strach z potopenia sa ihneď pominul...
...čakala nás cca 9 kilometrová plavba nádherným prostredím Národného parku Pieniny...
...išli sme si oči vyočiť a krky vykrútiť nád tou krásou navôkol...
...tri koruny...
... a naľavo smutná tvárička...
...náš sympatický pltník nám toho o okolí veľa porozprával...
...tu nám hovorí legendu o mníchoch, ktorí skameneli...
...storočná voda v minulosti mnohonásobne prevýšila tento meter...
...po ceste sme míňali veľa rýchlejších poľských pltí...
...i turistov, čo mali splav už za sebou a na parkovisko sa vracali chodníkom popri Dunajci, či už pešo alebo na požičaných bicykloch...
...9 kilometrová túra mierne dokopca možno dala zabrať...
...malé nemecké chlapča pred cestou zahlásilo "Papa, ich habe Angst!"...
...no akonáhle mu bola naša plť zverená do rúk...
...celý jeho strach pominul a svojej pltníckej úlohy sa zhostil veľmi zodpovedne...
...asi po hodinke plavby mi bolo ľúto, že prišla konečná a musíme vystupovať...
...na parkovisku sa nakladali rozobraté plťky na nákladné auto...
...to ich obchádzkou cez Veľký Lipník a Haligovce priviezlo naspäť do základného stanovišta...
Po vylodení sme sa prešli ku neďalekému parkovisku pri Lesnici, kde sme si počkali na autobus do Červeného Kláštora.
Okrem klasických suvenírových stánkov a reštaurácii si mnohí zakúpili aj pohľadnicu s fotgrafiou svojej plte, urobenou len pár minút pred príjazdom do cieľa. Iní sa ponáhľali do požičovne bicyklov, aby si cestu naspäť vyšliapali na nich. Treťou možnosťou bola prechádzka.
Aj napriek počiatočným zmiešaným pocitom zo zvláštneho jednania dvoch konkurenčných pltníckych spoločností, som si tento výlet užívala plnými dúškami! Určite nám k tomu prispelo aj krásne počasie. I pľúca sa poďakovali za čistý vzduch, ktorý som im dopriala...
Určite odporúčam pri vašich potulkách po Slovensku navštíviť aj tento kút!
Foto: Katarína Acélová
Panasonic LUMIX FZ 50
August 2008
