Majstrovské dielo. Najznámejší a najkontroverznejší román, pôvodom ruského autora žijúceho väčšinu života v Amerike a zanieteného entomológa Vladimira Nabokova, ktorý po svojom vydaní v Amerike v roku 1955 vyvolal značný rozruch a spôsobil to, že kniha bola dlhý čas zakázaná.
Recenziu slovenského autora a zároveň poviedkovej knihy vlastne píšem po prvý raz. Dominik Tatarka a jeho prvotina V úzkosti hľadania si však zaslúžia oveľa viac ako zopár zanietených recenzií a článkov na kultúrnych blogoch. Tatarkov nezameniteľný lyrizovaný štýl prózy a znamenitý slovný prejav ho predurčujú minimálne k osloveniu "legenda" slovenskej literatúry. Kiež by sa aj súčasná slovenská literárna moderna odklonila od jednoduchosti a (nemajte mi to za zlé) jazykového primitivizmu a vzala si za vzor tak silnú osobnosť akou Tatarka bezpochyby bol.
Musím sa priznať, knihu od tohto autora mám v rukách prvýkrát. Nie som totiž fanúšik záhadných detektívnych príbehov a thrillerov plných napätia. Jednako som však musel siahnuť po tomto diele na základe odporúčaní a recenzií kolujúcich na všemožných knižných portáloch. Presvedčil ma aj fakt, že Jo Nesbo nie je žiaden nováčik. Má za sebou niekoľko úspešných knižných titulov, je najpredávanejším škandinávskym autorom a zároveň držiteľom mnohých významných ocenení. Headhunters bol titul tak obľúbený, že sa tohto roku dočkal aj svojho filmového spracovania.
Toto kontroverzné dielo významného anglického prozaika, pisateľa poézie, divadelných hier a literárneho kritika D.H. Lawrencea, spôsobilo v čase svojho publikovania nemalý rozruch. Nemožno sa čudovať, že mnohé pasáže, ktoré dnešný čitateľ vníma skôr s úsmevom boli v časoch vtedajšej prudérnej anglickej spoločnosti považované za hriešne, obscénne a dokonca označované za pornografické. Lawrence román vydal prvýkrát v roku 1928 vo Florencii a muselo uplynúť ďalších 32 rokov aby mohla byť kniha slobodne publikovaná vo Veľkej Británií.
Po prečítaní tejto knihy som sa popudlivo rozhodol uverejniť ďalšiu sekciu na mojom blogu nazvanú príznačne - prepadák. Budú sa v nej postupne objavovať knihy, ktoré ma nielenže nezaujali, ale sa mi vyslovene nepáčili a dal by som im hodnotenie 1 prípadne 2 body z piatich. Dúfam, že takýtcho skvostov bude čo najmenej.
Ťukám do klávesnice a písmenka sa pomaly ocitajú čierne na bielom podklade tejto strany. Existujú. Aj ja ako pisateľ existujem. Aj potenciálny čitateľ tejto recenzie existuje. Tá všadeprítomná existencia, kompaktná, slabá i ťažká zapĺňa celý priestor. Moje myšlienky, to som ja, existujem, lebo myslím a preto nevládzem prestať. Aký je však dôvod ľudskej existencie? Aký je dôvod bytia každého z nás? Odpoveď na túto neľahkú otázku sa môžete pokúsiť nájsť v prvotine a jednej z najznámejších kníh Jeana-Paula Sartrea. Dopredu však ukazujem vztýčený prst a varujem vás - nebude to vôbec jednoduché.
Po Nórskom dreve druhá kniha od Murakamiho, po ktorej som siahol a druhá kniha v poradí, ktorá vo mne vyvolala silné emočné pnutie. Úprimne neviem ako to autor robí, ale každé jeho dielo vás pohltí ako zámotok svoju larvu, drtí vás, vyciciava, no zároveň plní životodarnou miazgou, až pokiaľ vás nevypľuje ako znovuzrodeného motýľa plného života, o poznanie múdrejšieho, no často pesimistickejšieho, uvedomujúceho si krutú realitu a nejasný životný údel. Aj napriek faktu, že na mňa pod ťarchou závažnosti autorových myšlienok kniha pôsobila mierne depresívne, aj napriek tomu som ju zhltol jedným sústom a nepustil z ruky, kým nebola prečítaná. Toto je jedna z Murakamiho najmocnejších zbraní - pohltiť čitateľa do svojich osídiel a nepustiť ho dovtedy, pokiaľ mu posledná bodka nedá zbohom.
