Písmo:
A-
|
A+
tejto panenskej noci
na ukradnutej mesačnej planine
ja načiahol som zafáčovanú ruku za červenou lunou,
tou nekonečnou kurvou všetkých básnikov a vôbec umelcov
len aby som mohol napľuť do tváre
všetkým Baudelaireom
a následne ich povesiť na čiernu brezu
a spýtať sa posledného prašivého enta na lásku....
čo zdá sa mi ako jeden z tých snov, čo pred viečkami večne sa mihá avšak v okamihu uchopenia,
ja prebudený som z tej nočnej mory čo vraví si sen noci svätojánskej
prebúdzam malé duše mŕtvych svetlušiek opäť k životu len preto aby poslúžili mojim zvráteným úmyslom ich stráviť sťa malé červené uhlíky v popole...
