Jakub Adamčík
where to go
len tak mensia melancholická spomienka na minulé leto.....
pseudointelektuálna patetická entita z enkláv psychyckého bronxu (to je veľa cudzích slov , všakže?) Zoznam autorových rubrík: patafyzika, Súkromné, Nezaradené

.....by today, I’ve realised what does it really mean to feel the city.

Na úvod, si dovolím poznamenať, že oba pojmy s ktorými budem pracovať, teda pamäť a história su pre mňa viac než problematické, tj., som k nim ešte nestihol zaujať “pevný” názor, takže, moje tézy sa neskôr môžu zdať diskutabilné alebo možno aj rozporuplné.

Jimm morison, tom waits, Janis Joplin, Sajmon a garfankl, tí všetci robia kotrmelce podľa toho ako skáčem vzhľadom na to ako oni pískajú.....a moja nálada sa hojdá snáď sťa potápajúca sa loď a tu hľaďte prečo i keď ťažko vyjaviť to či pochytíte pravdu v mojich slovách...

Dnes som sa stretol s otcom...po veľmi dlhej dobe....hľadáme k sebe cestu....alebo cesta hľadá nás...ťažko povedať, to však nie je zmysel tohoto článku...

neviem či som zabil teba nechcem podozrievať sklamal som seba a ranil tvoju dušu

...môžeme to dať za vinu depresii....alebo mnohým zážitkom z posledného obdobia....ale z istých dôvodov (čiastočne skrytých i mne samému) som sa rozhodol v nasledujúcich dňoch s vami podeliť o mojú staršiu tvorbu....

Všetko ja namočené do nepriestrelnej hmly...sťa by ofarbené od mlieka.....Ľudské postavy nepripomínajú už nič iné ako maličké hrozienka namočené do tohto gigantického krčahu s mliekom....

Vraj stačí len zaklopať...Veru je to pravda....Ale...kde...a kam?