Život doktorandský

Ako absolvent Materiálovotechnologickej fakulty STU som mala pred sebou úžasnú možnosť vybrať si, čo budem robiť po škole. Pre nás neschopných sa rozhodovať, mať toľko možností vôbec nie je výhrou.

Špekulovanie čím budem keď vyrastiem ma mátalo celý posledný ročník.
A tak som sa svoje "vyrastenie" snažila oddialiť, ako sa len dalo, napr. do hlavy som si ukladala ťažké vedomosti, aby ma pritlačili k zemi, ale všetky tie otvory na hlave som si neuzavrela, tak mi to všetko pekne krásne vyfučalo; posledným výkrikom bolo moje "učenie" sa na štátnic (podrobnejšie ako to bolo, niekedy nabudúce).
Ani jedna z týchto met´do nezabrala, titul inžinier mám na diplome.

Rozhodovanie sa nezadržateľne blížilo. Ako zahrievacie kolo som si dala niekoľko pracovných pohovorov. Mala som z nich už celkom slušný chaos, ak ale všetky dopadli viac- menej úspešne a možností pribúdalo...

Čosi- kamsi, raz na začiatku štúdia (asi v druhom semestri) som povedala, že ak sa bude dať budem doktorand. Doma sa to stretlo s celkom dobrým ohlasom. Dobrá práca, stabilná, s celkom slušným platom (v porovnaní so študentskou zárobkovo činnou mŕtvolou, je slušné všetko).

Fyzika nepustí a cesta najmenšieho odporu to zasa raz vyhrala.
Vyplnila som prihlášku na doktorandské. Za seba môžem povedať, že som si mohla byť prijatím istá- jednoduché pohovory, takmer žiadna konkurencia.

Neviem, či to bola náhoda, alebo šťastie, ale diplomovky som robila na Slovenskej Akadémii vied. Náš ústav (Ústav materiálov mechaniky strojov) má zmluvu s fakultou a prijíma doktorandov. Je jasné, prečo som sa hlásila sem a nie na školu.

Neviem, či by som zo školy odišla, ale odtiaľto sa mi odchádzať nechce.
Obrovská výhoda keď absolvent dostane prvé zamestnanie, v ktorom zaleží, aby sme nezmizli a snažia sa vám vyjsť v ústrety. Prácu si manažujete sami, ale ak potrebujete pomoc, je na koho sa obrátiť.
Ako vždy nie je všade všetko ideálne, no stále mohlo byť aj ďaleko horšie.
Napr. Nie všetko funguje tak, ako by ste si to predstavovali. A chvíľu trvá až sa k niečomu dopracujete, občas treba vypĺňať zbytočné papiere, atď. Môže sa stať, že váš plán práce nikoho nezaujíma a vy sa jednoducho musíte prispôsobiť. Občas sa stretnete s nejakými lekvármi, ale vždy lepší lekvár, ako ogrgeľ. Veď dobrý lekvár nie je zlý, ibažeby bol zlý.

Na druhej strane je výhoda akademickej pôdy, flexibilného pracovného času, možnosti cestovať a vzdelávať sa.
Navyše istota pomerne dobrej výplaty na účte každý mesiac, bez obáv- toto je štátny podnik.

Samozrejme, dalo by sa zarábať viac, výmenou za 12hodín v robote, neprimeraný stres alebo ešte môžete predávať zváračky (ako hovorí moj kolega+kamarát).

Cesta najmenšieho odporu sa jednoducho ukázala ako najvýhodnejšia.

Nič nehľadaám ani sa nesťažujem, iba konštatujem a chválim sa.

Ak chcete aj vy, miesta pre doktorandské štúdium sú ešte voľné (myslím, že teraz beží druhé kolo), pozrite sa sem , alebomi napíšte email.