Brahma a átman – pojmy, ktoré sa často prirovnávajú k mraku a kvapke. Brahma je ako mrak a atman ako kvapka, ktorá sa z neho vyčleňuje, ale iba vďaka nemu môže existovať, padá na zem, žije si svoj príbeh, kým sa znova nevráti naspäť do mraku. „Vskutku celý tento vesmír je brahma. Z neho pochádzajú všetky veci, doň sa rozplývajú, ním sú udržiavané.“ Brahma je najvyššia realita tvoriaca základ vesmíru a átman - najvnútornejšia realita každého človeka a každej živej bytosti. Sú totožné. Brahma sa nedá poznať rozumom. Nie je a nikdy nemôže byť predmetom poznania, lebo predchádza samotné poznanie, je základom, na ktorom sa poznanie uskutočňuje. Atman prechádza kolobehom životov – sansára (choďte si pozrieť rovnomenný film, v ktorom sa spochybnia "tradície" a kladú sa otázky, či sansára nie je hodnotnejšia a prospešnejšia ako mokša (vyslobodenie z kolobehu rodenia sa a umierania); odporúčam!!!). Zákon karmanu je prínos upanišád. „Ako jedná a ako sa chová, takým sa stáva. Kto koná dobro, stáva sa dobrým, kto koná zlo, stáva sa zlým. Cnostným konaním sa stáva cnostným, hriešnym konaním sa stáva hriešnym.“ (Upanišada Brhadáranjaka) Karmanový poriadok je jasný a presný - trestá zlo a odmeňuje dobro. Ako v každom systéme, aj tu môžeme nájsť teoretické slabiny… Lebo čo je vlastne dobro a čo zlo? Sú to absolútne kategórie so všeobecnou platnosťou, alebo relatívne pojmy závislé na okolnostiach?
Nebo a peklo : To, že tieto pojmy nie sú neznáme ani hinduizmu je vidno na príbehu spravodlivého kráľa Vipaščita, ktorý keď zomrel, dostal za svoj cnostný a správny život 1000 rokov pobytu v nebi a jeden deň v pekle za drobný prehrešok (zanedbal jeden plodný deň svojej manželky a nespal s ňou). Ale keď videl utrpenie v pekle, jeho súcit mu nedovolil ísť a užívať si v nebi. Rozdal svoje zásluhy, za ktoré si zaslúžil nebo, aby aspoň trocha skrátil tresty nešťastníkom v pekle, i keď tým sám stratil nárok na rajské slasti. Tento príbeh má dve novinky. Jednak pobyt v nebi a pekle, namiesto okamžitého znovuzrodenia a odovzdanie svojich karmanov iným osobám. Týmto príbehom sme sa priblížili ku klasickým kresťanským príbehom o nebi a pekle. Podobné príbehy v hinduizme nie sú védske, ale skôr sanskrtské purany, mýty a legendy (neárijske). Aj ďalšie tradície („menšie“ a ľudovejšie), ktoré nájdeme v puranoch, hovoria, že uvoľnenie duše pre ďalší pozemský život nie je také jednoduché. Podmienkou je napr. spálenie tela, ktoré musí vykonať syn zomrelého (odtiaľ posadnutosť za mužskými potomkami). Keď ho spália dostane sa pred kráľa Dharmy a ten na základe jeho skutkov mu nadelí ďalší pobyt, buď v jednom z mnohých nebies, alebo ešte početnejších pekiel. Keďže žiadny človek nemá len dobré, či zlé skutky, tak je to zvyčajne kombinácia. Kastový systém: Sú štyri stavy – varny, ktoré popisujú védy. Prvý človek Puruša bol rozdelený na štyri časti: Brahman je ústami (je to najvyššia vrstva, sú to kňazi, rímski flaminovia a keltskí druidi); ramená sú rádžanja, indickí kšatrijovia, čo znamená bojovníci a vládcovia; stehná sa zmenili na vaišju. Vajišjovia sú roľníci, obchodníci a remeselníci – tvorcovia ekonomického bohatstva; z chodidiel sa zrodili šudrovia – árjovia pridali štvrtú skupinu a to podrobené pôvodné obyvateľstvo, ktoré nazývali dásovia. Práve tí sa stali šúdrami, nevoľníkmi a nádenníkmi. Toto je akési prirodzené členenie spoločnosti, ktoré má svedčiť o odlišnej povahe ľudí a ich významu pre svet (takýchto „delení ľudstva“ nájdeme v mnohých iných, aj filozofických, systémoch). Hranice pôvodne neboli prísne a bolo možné prejsť z jednej varny do druhej, aj keď to bolo neobvyklé. Časom tento náboženský princíp zamenil spoločenský, sociálny a to princíp džáti (zrodenia) a práve tento termín sa správne prekladá ako kasta. Džáti sa menia podľa spoločenských podmienok. Počas vzbúr v 18.-19.stor. vzniklo mnoho ďalších kást, takže teraz je ich celkom asi 3000. Džáti – kasty sú povahou sociálne, ale javia sa ako podskupiny várn. Sánkhja a Jóga. Sánkhja a jóga patria do 6 daršanov, čiže pohľadov, „videní“ hinduizmu. Je to 6 filozofických škôl, ktoré uznávajú védy. Všetky sa usilujú o jeden cieľ „mokšu“ – vyslobodenie. 6 škôl vytvára páry. 1. Sánkhja a jóga. 2. Mímánsa a védánta 3. Njája a vaišéšika. Sanghja a joga vyjadruje hinduistický svetonázor. Sánkhjova filozofia od jógovej školy sa odlišuje hlavne tým, že v joge je osobný boh, ale v sankhje nie je. Preto v nej niet miesto ani pre milosť. Vyslobodenie sa dosiahne jedine poznaním. Joga je vedúcou témou v Bhagavadgíte, kde toto slovo znamená cestu konania v protiklade k sankjahovej ceste poznania. Zaujímavé je aj vnímanie času. Čas sa nevníma lineárne, ale cyklicky. Cyklický čas – vesmír vzniká a zaniká ako deň a noc, či nádych a výdych, nemá začiatok ani koniec. Kalpa je nesmierne dlhé obdobie zložené z 1000 mahajúg. Mahajúga trvá 4 320 000 rokov a obsahuje štyri veľké jugy (veky). Každý nasledujúci vek je kratší a horšej kvality. Kalijuga trvá 432 000 rokov, pred ňou raz toľko, a ešte pred ňou dva razy toľko atď. Po skončení kalpy sa celý vesmír vráti do neprejaveného stavu, z ktorého vzišiel. Uplynie ďalších 1000 mahajúg – Brahmova noc a potom sa celý proces opakuje… Súčasný vek je kalijuga.
Védánta: cesta poznania: Po sankhjovej a jogovej tradícii zohrala dôležitú rolu pri formovaní hinduizmu védantá (nazývaná tiež džňánamarga – „cesta poznania“). Védánta znamená zakončenie véd. Vo védánte sú rozličné školy, ale najstaršia z nich je najdôležitejšia – advaita („neduálna“ védánta), ktorú v podstate vytvoril jeden z najväčších indických mysliteľov Šankara. Šankara pochádzal z brahmanskej rodiny, vzdal sa svojho statusu a stal sa potulným mníchom. Založil jeden z veľkých hinduistických kláštorných rádov – dašanámiovia (desať mien). Zomrel 32 ročný, asi na uštipnutie hadom. Základným textom je Brahmasútra. Bez Šankarových komentárov by verše v Brahmasútre neboli pochopiteľné. O jeho komentároch sa hovorí ako o vrchole indických filozofických diel. PS: Modlitba nepálskych hinduistov Ó, kde si, Všemohúci, čo si ozajstný princíp života? Celý svet je ilúzia ktorá ťa zahaľuje ó, Všemohúci Ako si mi dal telesný život, tak mi ho aj zoberieš. Daj mi poznanie, že opravdivé, vyššie Bytie Nie je viazané na moje telo ó, Všemohúci Naozaj, ja som v tebe a ty vo mne, daj, aby som každú odluku od teba premohol. lebo ty, keď chceš, môžeš svojim svetlom osvietiť tmu tejto zeme, ó Všemohúci. Bez teba som obesenec v slučke, preto ťa prosím, nezakrývaj svoju vznešenú tvár lebo ty si slnko, ktoré jediné je schopné priviesť k rozkvetu pole môjho osudu, teraz a navždy, ó Bože. Pokračovanie nabudúce...
