Spájam rozum a srdce, pravú a ľavú hemisféru, kreativitu a logiku a snažím sa nájsť nové spôsoby vyjadrovania o ženskej spiritualite...Môj pokus o spevácku "kariéru". Zoznam autorových rubrík: Listy Izabele, O láske, ako sa vidím očami... (súkromn, bohumilé (teológia), vierymilé (religionistika), dušimilé (psychológia), kresťania a prostitúcia - štúd, o ženách..., v rámci nedokonalosti, obľubené knihy, (Ne)coolltúrne o kultúre
Sedím si spokojne v preplnenom vlaku smerujúcom na východ, v ruke lístok s miestenkou, keď tu príde sprievodca a povie, že v najbližšej stanici bude vozeň z technických príčin odpojený, musíme sa presunúť do ďalších vozňov. Nie presadnúť, presunúť! Lebo moja miestenka sa v tej chvíli stala bezpredmetnou. No a čo, že som si za ňu zaplatila? Náhrada neprichádzala do úvahy a už vôbec nie vrátenie peňazí. Veď od Žiliny už bude prázdno...
Mnohé z rodín boli v otvorenej vojne a úlohou nevesty bolo udržať spojenectvo, nevyvolať žiadne pohoršlivé správanie, rodiť deti, ponúknuť svoje telo i majetok prinesený venom.
Nacisti mali celkom určitú predstavu o žene - urastená, pracovitá, plavovlasá, rodinne založená, obklopená deťmi v bezpečí domova a samozrejme oddaná myšlienke nacizmu. Mnohé z hesiel sa snažili zastaviť nezastaviteľné – emancipáciu žien.
Existujú príbehy žien, ktoré nevedia, že majú nejaké životné príbehy. Existujú ženy, ktoré nehľadajú odpovede. Mnohé žijú medzi nami. Sú ženy, ktorých celá budúcnosť je byť ženou niekoho... (medzi knihami Milenky od Elfriede Jelinek, Aspekt,1999 a Spomienky Hany Gregorovej, Tatran, 1979)
Prečo musí dnešná žena byť tak prekliate krásnou, aby zaujala? Aby zaujala dokonca seba samú? Pracovať na svojej postave, na svojej pleti, na svojom výzore a účese, pracovať na svojom pohybovom prejave...? Prečo podľahla mladosti, nechce zostarnúť, má strach z prvých vrások a prvých šedín? Prečo sú katastrofou ovisnuté časti tela a celulitída, nadváha a padnuté viečka? Čo nás všetkých vedie k boju s nedokonalosťou?
Muž a žena sú rovnocennými ľudskými bytosťami. Ich vzťah je však založený na vzájomnej dualite a doplňovania, ktoré vyplynulo z rozdielnych fyzických a pohlavných znakov. Mužovi prislúchala ťažšia práca (zahrňovala aj intelektuálnu činnosť), žene predovšetkým starostlivosť o domácnosť a ľahšia fyzická práca. V dôsledku tohto „prirodzeného“ delenia si žena vydobyla svoje rovnocenné postavenie až v 20. storočí a začala si zvykať na to, čo mužom už dávno bolo dopriate a teda samozrejmé. Konečne sa mohla dostať k rovnakému vzdelaniu, zapojiť sa do rozhodovania o veciach verejných, voliť, pracovať, rozvádzať sa a stať sa ekonomicky nezávislou na mužovi. Patriarchát aj matriarchát začínajú strácať význam. Začalo celkom nové obdobie..., ktoré sme ešte nepomenovali. Napriek tomu v mnohých štátoch ženy nemôžu rozhodovať o sebe ani dnes.
