Dostala ma tým, že mi po týždňovej známosti bez zaváhania povedala, že si ma vezme. Nechápal som, ale veľmi mi to lichotilo. Ten pokoj a rozvaha, istý hlas, ktorým to vyslovila, ma vôbec nenechal na pochybách. Ona by to vážne urobila! Neskôr som síce zistil, čo bolo za tým, ale čarovná chvíľa "presvedčenia" už nikdy odo mňa neodišla. Trvalo rok, kým si bola úplne istá, že ma naozaj chce. Zdá sa vám to rozporné z predchádzajúcim odstavcom? Zlé obdobia v jej živote sa totiž vyznačujú extrémnou slobodou od všetkého. Jej slová nie sú "áno, áno, nie, nie" (povedané biblicky), ale "áno, nie, áno nie" tak "ako Duch veje". Po roku pochybovania, prišlo spoločné bývanie v jednej malej internátnej izbe s ďalším človekom, „juhoslovanom“. Jedna posteľ, tlačenie sa, žiadne súkromie, žiadny sex, nervozita, depresie, škola, brigády a hľadanie stálej práce so stálym príjmom, riešenie mojich dlhov, riešenie môjho utrácania a fajčenia, čo mi doteraz lezie na nervy a dlhé, dlhokánske nočné rozhovory mojej takmer polovičky s "juhoslovanom". Bol frajerom jej najlepšej kamarátky, ktorá sa jedného dňa rozhodla, že zbalí frajera mojej takmer polovičky. Vznikol z toho úžasný nový pár a ohrdnutí „samotári“ - moja takmer polovička a "juhoslovan". Uznajte, pri týchto spoločných témach plných detailov "ako sa to mohlo stať" a hľadania riešenia "čo by bolo, keby", ma naozaj vôbec nepotrebovali. Neraz som ľutoval naše spoločné bývanie v trojke, hlavne keď vzájomná sebaľútosť a solidarizácia v sklamaní zrušila moju existenciu a ja som rozmýšľal, aká je vlastne moja rola v tejto otravnej situácii.
Nová izba iba pre nás. Súkromie aj sex. Konečne! Televízia – nový prvok v našom živote. Symbol, že partnerstvo sa dostáva do "normálnych" koľají. Chodenie do práce a do školy, snívanie o spoločnej kapele, albumoch a koncertoch. Prekvapenie, že sa vieme spolu aj nudiť a veľmi radi to robíme až dodnes. Prekvapenie, že ženy naozaj stíhajú tisíc vecí naraz, čo mi doteraz nejde do hlavy. Prekvapenie z premeny nepriebojného dievčaťa na ženu, ktorá vie, čo chce a ide si za tým. Kedy sa len dá, dám si to za zásluhu. Prekvapenie, že niekto sa naozaj baví na mojich suchých vtipoch, bezproblémovo na ne naviaže a dokonca ma aj rozosmeje.
Poznanie, že smutné ženy a naštvané ženy pohltia vo svojich náladách celé okolie a že si vtedy neznesiteľná ťažoba sadne na celý „domov“ a nedá sa ničím ukončiť na rozdiel od mužského smútku a naštvanosti, ktorý Ona razom ukončí vetou: Áaale, snáď by si si nerobil ťažkú hlavu z takej maličkosti!
Je fajn, že sa dá vždy čím prekvapovať a byť prekvapovaný. Je fajn, že existujú konkrétne ženy s konkrétnymi príbehmi a konkrétnymi želaniami, neduhami, kritikami, pohladeniami, zlobami a dobrôtkami, s ktorými sa dá vytvoriť spoločné nárečie a spoločné stereotypy plné pasie (aj pašií). Jedna taká práve dopísala.
