V tejto otázke je najdôležitejší Ježišov „záver“: „Choď a odteraz viac nehreš.“ (Ján 8,11) Práve on vyjadruje myšlienku, ktorú veriaci tak veľmi postrádajú vo výrokoch absolútnej tolerancie ako „nesúďte, aby ste neboli súdení“... Veriaci potrebujú istotu, že „nesúdený“ sa prejaví v čine..., alebo chcú vidieť pokánie, ľútosť nad hriechmi.
Väčšina si vybrala a súhlasila s Ježišovým výrokom práve kvôli záveru – choď a odteraz viac nehreš. Prijatie a odpustenie je však u Ježiša na prvom mieste, až potom príde na rad „napomenutie“... Vidí človeka, ktorého chcú ukameňovať, vidí človeka, ktorého druhí súkmeňovci odsúdili na smrť a to stačí..., aby konal a zastal sa človečenstva ako takého. Všetky komentáre v dotazníku odrážajú skôr opačný postup (najprv ukáž ľútosť, pokánie a potom ťa možno zachránime pred smrťou). Zaujímavé je, že muži si vyberali aj možnosť c) nesúhlasím ani s jedným výrokom.... Zdôvodnenie tejto odpovede v jednom prípade znelo: „Nesúhlasím ani s jedným výrokom, lebo pre človeka nie je možné nehrešiť, skôr by som tu preferoval Božiu milosť.“ V tomto prípade nejde o kognitívnu disonanciu . Skôr to hodnotím ako nepochopenie významu uvedených výrokov v otázke. Ježišov výrok predsa vyjadruje milosť, ktorú respondent preferuje a ktorú nevidí v uvedených možnostiach, z ktorých si má vybrať. Ježiš omilosťuje človeka vetou: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš. Ježiš si nekladie vo svojich slovách žiadne podmienky pre prijatie, teda dáva pocítiť pravú milosť. Odporúčanie človeku, aby nerobil zle, je predovšetkým výstraha pred ubližovaním samému sebe. Veta sa samozrejme nedá chápať doslovne. Ježiš by bol posledný, ktorý by od človeka vyžadoval totálnu „bezhriešnosť“. Práve On, ktorý mal najväčšie pochopenie pre poklesky človeka, ktorý nemoralizoval ako zákonníci a farizeji, práve jeho slová nemôžeme chápať „moralisticky“. Ešte jeden osobný postreh. Výrok vytrhnutý z kontextu (v tomto prípade biblického) a vložený do úst inštitúcie, či človeka, ktorého prijímame s predsudkami, odmietneme, čo sa preukázalo aj v tomto dotazníku. Výroky v tejto otázke sú obidva biblické (aj v otázke č.5 v 13. časti), ibaže jeden z nich bol vložený do úst cirkvi. Ukazuje sa, že nesúhlas evanjelických veriacich nesúvisí s tým, čo cirkev povie, ale jednoducho nesúhlasia s cirkvou ako takou. Odpovede by pravdepodobne vyzerali úplne inak, keby výroky boli uvedené ako výroky biblické... Veriaci by pravdepodobne obhajovali obidva výroky a snažili sa nájsť medzi nimi súvislosti, prepojenia, aby si nemuseli medzi nimi vyberať... Nabudúce závery dotazníka...
