Ak človeku spochybníme jeho vieru v niečo, čomu bezvýhradne verí a podáme mu dôkazy jeho omylu, často sa k svojej viere primkne ešte viac a vôbec nezanevrie na objekt svojej viery (napr. ľudia v rôznych sektách). Jeden z overených experimentov kognitívnej disonancie je aj tento: Keď ľudia, ktorí samých seba považujú za humánnych sa ocitnú v situácii, kde ubližujú nevinným iným ľuďom (napr. vojaci sa často dostávajú do takejto situácii, kde ubližujú civilistom), znižujú výslednú disonanciu tým, že svoje obete znehodnocujú („Ak by som to neurobil, určite by ma od chrbta zapichol nožom; veď aj tak pomáhajú nepriateľovi“). Alebo ak niekto ťaží zo sociálnej nerovnosti iných ľudí, ktorí preto trpia, tak presvedčia samých seba, že títo ľudia si aj tak nič iné nezaslúžia a že ani nie sú schopní žiť inak a že sú špinaví, leniví a nemorálni. Prvé dve otázky (1,2) v tomto bloku sú formulované tak, že nútia veriaceho rozhodovať sa medzi názorom cirkvi a vlastným názorom. Sú to fabulácie, ktoré postavia respondenta medzi dve možnosti. Otázka číslo 1: Cirkev sa rozhodla prijať opatrenia voči prostitúcii, pretože ju považuje za všeobecné ohrozenie mravnosti. Chce docieliť, aby sa tlakom okolia prostitúcia vytratila. Ako to chce dosiahnuť? Viditeľným „označením“ – pomenovaním týchto žien a sankciovaním (trestaním), aby boli výstrahou pre iných. Vy musíte zaujať postoj. Ako sa zachováte? Pridáte sa na stranu cirkvi, alebo správanie cirkvi odmietnete? a) Áno, pridám sa, lebo ____________________________________________ b) Nie, nepridám sa, lebo ___________________________________________
87,8 % respondentov by sa nepridalo k takémuto radikálnemu riešeniu cirkvi. Viac žien ako mužov by sa pridalo k radikálnemu riešeniu. Ako vyplýva z podobných výskumov, ženy skôr súhlasia s trestaním prostitúcie. Muži sú viac tolerantní k prostitúcii aj z dôvodu, že sú častými klientmi v tomto „obchode“. Respondenti, ktorí by nepodporili cirkev udali ako najčastejší dôvod ich rozhodnutia, že: „je to násilie, ktorým sa nič nedosiahne“; „je to ponižujúci spôsob“; „je to súd a cirkev by nemala súdiť ľudí, veď Ježiš tiež prijímal prostitútky“; „bolo by to nekultúrne a necitlivé riešenie“.Boli aj odpovede, ktoré reflektovali, že prostitúcia sa môže vykonávať nedobrovoľne, alebo zo zlej finančnej situácie, čo sú dôvody, na ktoré ľudia reagujú citlivejšie a sú schopní väčšej tolerancie: „nie nepridám sa, lebo nevieme, čo ich k tomu dohnalo“; „mali by sankciovať aj mužov – zákazníkov“; „tieto ženy sú väčšinou obeťami, začal by som stránkou sociálnou, nie morálnou“.Dôvodom odmietnutia riešenia cirkvi bol aj strach zo „zvýšenia odporu nekresťanského sveta voči cirkvi“ , ak by prijala takéto radikálne riešenia . Cirkev by si teda uškodila a prostitúcia by aj tak nevymizla. Niektorí mali aj vlastné riešenia: „Treba začať pri jednotlivcovi osobne. Cirkev (ECAV) sa k problému stavia málo. Prostitúcia je dôsledok skazenosti mravov, ale aj neschopnosti cirkvi zaujať voči tomu zdravý a jej prináležiaci postoj.“; „Cirkev nemá právo v slobodnej spoločnosti niečo prikazovať slobodným občanom. Okrem toho, sila ECAV je v argumentoch a morálnom živote, v slušnej a veriacej rodine, z ktorej by prostitútka nemala vyjsť.“Našli sa aj realistickejšie dôvody odmietnutia: „Je to každého osobná vec, čo so svojím životom spraví, cirkev by sa radšej mala snažiť nejako pomôcť tým z nich, ktorí s tým chcú prestať.“; „Cirkev nemá právo odsudzovať. Pre prostitúciu sa žena zrejme rozhodla sama, každý človek robí to, čo chce...“; „Je to zásah do osobnej slobody a rozhodovania človeka.“; „Myslím si, že prostitúcia je spoločenský fenomén, ktorý sa nikdy nepodarí úplne eliminovať. Ako realista si preto myslím, že je potrebné prostitúciu zlegalizovať a vytvoriť prísny regulačný mechanizmus súvisiaci s jej praktizovaním.“ Dôvody pre pridanie sa na stranu cirkvi a začatie so sankciami a trestaním, boli najčastejšie takéto: „Prostitúcia je zlá, nepáči sa mi to.“; „Som zásadne proti, ale uprednostňujem nenásilnú formu (osobné rozhovory,...) pred sankciami, aby nebol vyvolaný odpor k cirkvi zo strany neveriacich.“
Záverom môžeme konštatovať, že takmer každý respondent by chcel riešiť prostitúciu, pretože ju považuje za niečo, čo nie je „normálne“ a teda akceptovateľné, ale násilná forma riešenia už mnohých odrádza.
Pokračovanie nabudúce...
