V tejto a nasledujúcej otázke (otázka č. 5 a 8) som zisťovala kognitívnu disonanciu medzi biblickým výrokom a cirkevným výrokom. Respondenti si vyberú buď biblický alebo cirkevný výrok z niekoľkých dôvodov: Respondenti si vyberú výrok cirkvi, lebo je im bližší a ich dôvera v cirkev je väčšia ako pochopenie, či výklad biblického výroku, ktorý je tu v rozpore s cirkevným...; alebo si vyberú biblický výrok, lebo Biblia je pre nich väčšou autoritou...; alebo nebudú súhlasiť ani s jedným výrokom, lebo chcú byť aj biblickí, aj cirkevní a práve tu sa spustila kognitívna disonancia (rozpor): napr. chceme súhlasiť s Ježišom, ale zároveň sme za radikálnejšie riešenia...; chceme súhlasiť s Ježišom, ale zároveň sme dobrí cirkevníci a nechceme ísť proti cirkvi....
Ženy viac súhlasia s cirkvou (17,2 % žien v porovnaní s 5 % mužov), čo môže vyplývať z toho, že buď sú viac pod vplyvom cirkvi, alebo jednoducho sú za prísnejšie riešenia bez ohľadu na to, či tento názor zastáva aj cirkev. Možno pri ich rozhodovaní zohrávajú dôležitú úlohu obidva faktory. Zaujímavé výsledky sú v tretej odpovedi, ktorá skúma kognitívnu disonanciu (30 % mužov oproti 13,8 % žien). Najčastejšie zdôvodnenia veriacich (zníženie disonancie) sú výroky: „Nemáme posudzovať a odsudzovať človeka, ale prostitúcia je hriech. V desatore sa píše: ,Nezosmilníš.‘ Teda miluj hriešnika, odsudzuj hriech.“ „Ja sa v podstate stotožňujem s obidvomi. Na jednej strane je potrebné prostitúciu odsúdiť ako negatívny jav, na strane druhej musíme byť realisti.“ „...sú obidva veľmi hraničné, čierno-biele. Ideálne by bolo nájsť stred, ale to je veľmi zložité, skoro utopické.“ „Prvý výrok („nesúďte, aby ste neboli súdení“) v tomto prípade je akoby som sa skryla pred týmto problémom. Je potrebné skôr nejaký individuálny prístup ako všeobecné potlačenie, alebo zákaz.“ „Netreba odsudzovať, určite treba potláčať, no nie ako v stredoveku. Ježišove slová sú pravdivé a súhlasím s nimi. Ide však o to ako sa „nesúdený“ prejaví navonok, či sa prejaví v čine...“ „Obidva výroky sa snažia zjednodušovať problém – ide o zmenu ľudí zvnútra a nie heteronómne zakazovanie alebo nezúčastnené tolerovanie.“Môžeme skonštatovať, že kognitívna disonancia nebola spustená na základe vplyvu cirkvi. Výrok „nesúďte, aby ste neboli súdení“ je výrok biblický, čo určite má vplyv na veriacich. Práve on ich privádza do rozporu so sebou samým. Ježiša považujú za najvyššiu autoritu, napriek tomu im tento výrok pripadá príliš tolerantný a akoby bol prejavom „ľahostajnosti“. Druhý výrok vyslovila cirkev, čo veriacich evanjelikov vôbec netrápi. Neriešia, kto to povedal, alebo prečo, jednoducho „druhý výrok“ im vyhovuje. V dotazníku sa objavili poznámky typu: Ktorá cirkev by súhlasila s prostitúciou a nepovažovala by ju za zlo? – čo nám naznačuje, že druhý výrok je podľa respondentov realistickejší oproti „utopickému“ nesúďte... Taktiež tam zaznieva názor, že „riešenie“ prostitúcie je nutné, pretože výrok „nesúďte“... nič nerieši, ale najčastejšie riešenie je „potláčať“... nie pomáhať a tolerovať. Myšlienka „tolerancie k prostituujúcim osobám“ nezaznela ani raz. Pokračovanie nabudúce...
