Vzorka respondentov predstavuje mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov, zväčša vysokoškolských študentov. Vekový priemer respondentov je 22,5 roka. Respondenti boli veriaci – členovia evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. Dotazník vyplnilo 41% mužov a 59% žien. Samotný dotazník obsahoval 19 otázok, ktoré boli zámerne usporiadané inak, ako som ich vyhodnocovala. Dotazník je v skutočnosti rozdelený na tri bloky. Blok otázok A má za úlohu zistiť vzťah veriaceho k cirkvi (otázky 10, 11, 12, 14, 16, 17, 18, 19). Blok B má za úlohu zistiť postoje veriacich k inakosti ako takej... nakoľko sú schopní prekročiť konformitu a obohacovať sa inými ľuďmi (otázky 7, 9,13 a 15). Posledný blok C – je blokom, ktorý zisťuje vzťah veriacich k prostitúcii (otázky 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 8). Vzťahy medzi týmito blokmi boli taktiež predmetom môjho záujmu. Dotazník bol prekonzultovaný so psychológmi, aj sociológmi, ale vyhodnotenie dotazníka som robila sama, takže závery berte ako moje osobné postrehy. Budem sa ale snažiť nezaťažovať vás vlastnými závermi, veď percentuálne podiely si viete vyložiť aj sami. Blok A - vzťah k cirkvi Veriaci žijú v určitom špecifickom prostredí, ktoré ich viac alebo menej ovplyvňuje v ich správaní k druhým. Cieľom prvého bloku teda bolo zistiť, nakoľko sú veriaci ovplyvnení cirkvou, ku ktorej patria, vo svojich etických aj morálnych názoroch.Sociálni psychológovia už dávno pozorovali ľudí v skupine, s ktorou sa stotožňujú a prišli na závažné zistenia. Ak človek patrí k skupine, do ktorej sa bolo ťažko dostať, alebo si to vyžadovalo nejaké úsilie, možno aj obete, tak si svoje prijatie veľmi váži a skupinu chráni, „ofukuje“ a teší sa z nej, pretože keby jej nebolo, jeho úsilie by vyšlo nazmar a obete by boli nezmyselné. S tým sa spája aj vplyv autority. Poslušnosť voči autorite je zvlášť aktuálna po holokauste, kedy vzdelaní, slušní ľudia za určitých podmienok vytvorených v spoločnosti páchali zverstvá. Psychológovia vytvorili niekoľko experimentov napr. známa väzenská simulácia, alebo známy experiment o účinkoch trestu na učenie, kde pod vplyvom autority ľudia ubližovali iným. Dobrovoľníci vstúpili do experimentu v roli spolupracujúcich a ochotných subjektov a výskumník hral úlohu autority. Dobrovoľníci v úlohe učiteľa dokázali ubližovať iným, nevinným ľuďom, len preto, že dôverovali výskumníkovi, že vie, čo robí a teda nie oni ubližujú, ale výskumník, ktorý im to prikazuje. Ak by sme tieto experimenty preniesli do cirkevného prostredia, mohli by sme vytvoriť podobnú situáciu. Veriaci natoľko dôverujú cirkvi, že vôbec nepochybujú o jej rozhodnutiach. Avšak nielen cirkvi. Od detstva sme učení rešpektovať autority a neposudzovať, čo im autorita prikazuje napr. v škole, alebo v práci, alebo v iných skupinách, ktorých sme počas života členmi. Otázka číslo 11: Považujete sa za veriaceho?
Prvá otázka je podľa očakávania. Určitá pochybnosť môže byť spôsobená tým, že pre mnohých je ťažšie odpovedať na všeobecnú otázku: Považujete sa za veriacich ako na konkrétnu otázku napr. „Veríte v Krista“? Otázka bez predmetu niektorých ľudí metie, ako to ukázali aj ústne rozhovory medzi respondentmi. Celkové sú si v tejto otázke istejší muži. Otázka č. 12: Ste členom cirkvi, teda je učenie vašej cirkvi smerodajné pre vaše etické postoje?
Takmer polovica respondentov odpovedala „skôr áno“ a takmer 30% respondentov odpovedalo „určite áno“. Z toho sa dá vyvodzovať, že naši respondenti sú pod vplyvom cirkvi a teda by mali v ďalších dvoch blokoch odpovedať v súlade s cirkevnými názormi, ale ako uvidíme neskôr, nebude to také samozrejmé. Preto môžeme z toho vyvodiť záver, že pre väčšinu veriacich je prirodzené riadiť sa v etike cirkvou, ale to ešte neznamená, že budú súhlasiť so všetkým, čo cirkev nariaďuje. Otázka číslo 19: Vyhľadávate pomoc cirkevných autorít pri riešení svojich etických problémov?
Polovica respondentov nevyhľadáva pomoc cirkevných autorít pri riešení svojich etických problémov. 36,7 % odpovedalo „aj áno aj nie“ – čo znamená „zlatú strednú cestu“. Ak človek svoju intenzitu súhlasu, či nesúhlasu nevie odstupňovať a neprikloní sa ani k áno ani k nie, môže to znamenať, že autoritu nevyhľadáva automaticky, napr. záleží od problému, aký má a aj na tom, čo si pod „pomocou“ predstavuje. Ženy oveľa viac vyhľadávajú pomoc cirkevných autorít v porovnaní s mužmi. Odpoveď „určite áno“ si nevybral ani jeden muž, pričom až 6,9 % žien.
Otázka číslo 16: Je dôležitý váš vlastný úsudok pri riešení etických problémov?
Psychológovia zistili, že osoby s nízkym sebahodnotením sa dajú ľahšie presvedčiť ako osoby s vysokým sebahodnotením. Otázka č. 16 sleduje niečo podobné. Nakoľko sú dôležité vlastné názory, úsudky pri riešení etických problémov oproti autorite?
Ani jeden respondent nepripustil možnosť (podľa predpokladu), aby jeho vlastný úsudok nehral žiadnu rolu pri rozhodovaní v etických otázkach. Ale zaujímavé je, že viac ako polovica si nie je úplne istá svojím úsudkom pri riešení etických otázok.
Pokračovanie nabudúce...
