Takéto bolo znenie ďalšej otázky s číslom 2. Chcem upozorniť, že tí istí respondenti, ktorí boli proti radikálnym riešeniam cirkvi (Otázka č. 1 – 10. časť), budú v tejto otázke na strane cirkvi, aj keď riešenie je rovnaké s predošlou otázkou, len jemnejšie naformulované.
Nepomer medzi ženami a mužmi v odpovediach je výrazný, preto opäť môžeme konštatovať, že ženy sú viac za zákaz prostitúcie a mužská časť populácie sa stavia k prostitúcii otvorenejšie a tolerantnejšie. Celkovo by respondenti podporili zákaz prostitúcie (63,3 %). Ženy sú síce proti prostitúcii v oveľa väčšej miere ako muži, ale zase pristupujú s citlivosťou a odmietajú „radikálne násilné riešenia“. Otázka 1 a 2 sú obsahovo rovnaké. Stačí jemnejšie formulovanie otázky a tí istí respondenti sa dajú získať na tie isté ciele. Zdôvodnenie odpovedí: Áno podporím, lebo.... „je to podnet k riešeniu“; „snáď to bude nejakou hrádzou“; „chcem, aby sa to vytratilo z ulíc“; „je to správna vec“; „som proti rozširovaniu prostitúcie“; „prostitúcia je hriech“; „je to nemravné a máme zodpovednosť za mladých, aby nespadli do takéhoto niečoho“; „som o tom pevne presvedčená, že aj Pán nám pomôže“...Veriaci majú potrebu „kontrolovať“ životy iných a rozhodovať, čo je pre nich najlepšie. Tým podceňujú u druhých schopnosť rozhodovať sa správne. Ak niečo považujú za hriech, stalo sa to dobrým dôvodom ich angažovanosti a niekedy aj „lacných a reštrikčných riešení“. Napríklad súhlasiť s názorom, že mladí ľudia padajú „do prostitúcie“ z dôvodu jej existencie (ako uviedol respondent). Dôvodom ľudskej činnosti predsa nie je existencia tej činnosti. Nie nepodporím , lebo....„ak by bola prostitúcia nelegálna, bolo by ešte horšie“; „cirkev by sa nemala miešať do svetských vecí, som za Lutherove riešenie – nemiešanie sa do svetských súdov a prostitúcia je ,ríša‘ sveta“; „keď spoznajú evanjelium, samé s tým prestanú“; „cirkev, ktorá len zakazuje a prikazuje, sama dokazuje, že nevie nič iné...“; „zákon nikdy nemôže platiť všeobecne, obchádza sa...“; „radšej som za reguláciu (dane, zdravotné prehliadky...)“; „treba radšej zmeniť postoj ľudí k „láske na predaj““; „cirkev by si mala radšej urobiť poriadok vo svojich radoch“... Aj v zdôvodneniach odpovede „nie“ je široká škála postojov, od chápania prostitúcie ako svetského problému, s ktorým cirkev nič nemá, až po evanjelizáciu prostitútok. Otázka číslo 3: Váš veriaci príbuzný, ktorý je ženatý, mal sexuálny kontakt s prostitútkou. Zdôverí sa vám, pretože je z toho veľmi nešťastný. Chce od vás pochopenie a odpustenie. Vy však reagujete presne opačne a vyčítate mu jeho správanie. Hneváte sa a nechcete sa s ním rozprávať. On vám povie: „Tvoja viera nestojí za nič, ak nedokážeš odpúšťať a pochybujem, či si veriaci/-a. Ježiš predsa povedal: akou mierou meriate, takou vám bude namerané; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. Ktorý z týchto výrokov by najviac vystihol vaše pocity v takejto situácii? a) Práve on ma bude poučovať o viere, keď sa sám takto zachoval? b) Moja viera je v poriadku, nemôžem predsa tolerovať hriech. c) Ak chce odpustenie, nech sa modlí, snáď mu Boh odpustí. Nie sme tu od toho, aby sme odpúšťali, to môže len Boh. d) Má svätú pravdu, mal/-a by som byť tolerantnejší/-ia a chápavejší k problémom iných. e) Odpustím mu, nie je predsa nutné odsúdiť ho, keď to ľutuje. f) Moja viera je taká, ako reagujem. Nie som tu od toho, aby som odpúšťal/-a, ale napomínal/-a, ak niekto hreší. Inak by sa hriech a zlo šírilo ešte viac ako doteraz. g) Mal by som asi odpustiť, veď Ježiš by reagoval naozaj tolerantnejšie.
Odpoveď a) Práve on ma bude poučovať o viere, keď sa sám takto zachoval? – si vybrali iba ženy. Výber tejto odpovede vyjadruje hnev nad tým, že ma kritizuje niekto, koho ja považujem za „amorálneho“. Práve pri tejto odpovedi platí biblické pravidlo „nesúďte, aby ste neboli súdení“. Odpoveď b) Moja viera je v poriadku, nemôžem predsa tolerovať hriech – je ospravedlnenie svojho konania a svojej viery a nepochopenie druhého. Túto možnosť si nevybral nikto.Odpoveď c) Ak chce odpustenie, nech sa modlí, snáď mu Boh odpustí. Nie sme tu od toho, aby sme odpúšťali, to môže len Boh – je neempatický postoj. Kresťania sa radi skrývajú za Boha, pretože „milovať nepriateľov“ je veľmi ťažké. Konkrétny človek však chce odpustenie od nás, nie od Boha! Čo s tým? Odmietneme jeho žiadosť s týmto odôvodnením, a pošleme ho k iným dverám? Odpoveď d) Má svätú pravdu, mal/-a by som byť tolerantnejší/-ia a chápavejší k problémom iných – je prijatím bez podmienok, uznanie svojho omylu. 16,3 % dokázalo v takejto situácii priznať svoj omyl a prijať kritiku aj od práve „chybujúceho“ človeka. Odpoveď e) Odpustím mu, nie je predsa nutné odsúdiť ho, keď to ľutuje – je prijatím človeka s podmienkou jeho ľútosti. Ak ľutuje svoj „hriech“, prijmem ho, inak – nie! Je to najčastejšie vyberaná odpoveď. Lebo kresťania a cirkev pracujú s ľuďmi, ktorí pociťujú vinu. Odpoveď f) Moja viera je taká, ako reagujem. Nie som tu od toho, aby som odpúšťal/-a, ale napomínal/-a, ak niekto hreší. Inak by sa hriech a zlo šírilo ešte viac ako doteraz – vyjadruje pocity „rozhodcu“ medzi dobrom a zlom a teda aj „súd“ o vine a nevine a zaslúžený trest, čo s tým súvisí, aj keď si to mnohí nepripúšťajú. Odpoveď g) Mal by som asi odpustiť, veď Ježiš by reagoval naozaj tolerantnejšie – je vyjadrením rešpektovania morálnej autority Ježiša, ktorá prevážila zrejme aj nad vlastnými pocitmi. Je to druhá najčastejšie vyberaná odpoveď.
