Keď si Nuda už tretíkrát zívla, navrhlo Bláznovstvo, ako vždy veľmi vtipne, toto: Zahrajme sa na schovávačku!
Intriga iba pozdvihla obočie, ale Zvedavosť sa neudržala a spýtala sa: schovávačka, to je čo? To je hra- odpovedalo Bláznovstvo- ja si schovám svoju tvár a začnem rátať od jedna do milión. Medzitým sa Vy všetci schováte. Keď dorátam, pôjdem Vás hľadať a prvý, koho nájdem, zaujme moje miesto a hra bude takto pokračovať.
Nadšenie a Eufória tancovali od radosti. Radosť tak vyskakovala, že presvedčila Váhavosť a dokonca aj Ľahostajnosť, ktorú zvyčajne nič nezaujímalo, aby sa pridali. Ale nie všetci sa chceli zúčastniť: Pravda uprednostňovala názor, že sa nemá prečo skrývať, načo? Veď nakoniec je vždy odhalená. Pýcha si myslela, že je to hlúpa hra, Zbabelosť nechcela riskovať. Jedna, dva, tri...
Bláznovstvo začalo počítať. Prvá sa schovala Lenivosť, ktorá ako vždy ľahla za prvý kameň, ktorý bol na blízku. Viera vystúpila hore na nebo. Žiarlivosť sa schovala v tieni Víťazstva, ktorému sa podarilo vlastnou Silou pristáť na korune najvyššieho stromu. Veľkorysosť sa takmer nedokázala schovať, pretože si myslela, že každé miesto, ktoré vypátrala, by bolo vhodné ako úkryt pre niektorého jej priateľa: Krištáľovo čisté jazierko - ideálne pre Krásu. Diera v strome - ideálne pre Strach. Let motýľa - najlepšie pre Zmyselnosť. Náraz vetra - vynikajúce pre Slobodu a tak Veľkorysosť sa nakoniec ukryla v jednom lúči Slnka. Naproti tomu, Egoizmus si našiel úkryt veľmi rýchlo - to miesto bolo slnečné a vzdušné...ale iba pre neho samého. Klamstvo sa schovalo na dne mora (ale v skutočnosti sa schovalo za dúhu). Vášeň a Túžba sa schovali na dno vulkánu. Zábudlivosť zabudla, kam sa to vlastne schovala, ale to nie je podstatné. Keď Bláznovstvo narátalo 999.999, ostala už iba Láska, tá jediná, ktorá si ešte nenašla skrýšu. Všetky miesta už boli obsadené…až zbadala ružový krík a rozhodla sa , že sa schová v jeho kvetoch.
Milión…narátalo Bláznovstvo a začalo všetkých hľadať: Prvá bola odhalená Lenivosť, ktorá sa nachádzala iba 3 kroky od prvého kameňa. Potom bolo počuť ako Viera diskutuje s Bohom v nebi o náboženstve. Vášeň a Túžbu bolo počuť ako vibrujú na dne vulkána. V nestráženom okamihu bola nájdená Žiarlivosť a samozrejme tým aj Víťazstvo. Egoizmus nebolo vôbec treba hľadať, celkom sám vyšiel zo svojej skrýše, ktorou ako sa ukázalo, bol včelí úľ. Bláznovstvo po dlhom pobehovaní našlo Smäd ako sa blíži k jazeru, a tam odhalilo aj Krásu. S Váhavosťou to bolo ešte jednoduchšie, sedela na plote a nevedela sa rozhodnúť, z ktorej strany plota sa schová. Tak Bláznovstvo našlo jedného po druhom.Talent..za čerstvou trávou, Strach…v tmavej diere , Klamstvo..za dúhou (alebo vlastne na dne mora), Zábudlivosť.. ktorá už zabudla, že sa hrá schovávačka.
Len Láska sa neukazovala. Bláznovstvo hľadalo zakaždým stromom, v každom potoku tejto planéty, na každom kopci, a keď už to chcelo vzdať, zbadalo Ružový krík. Ako sa k nemu približovalo, zachytilo sa o vetvičku, a vtom začulo bolestivý výkrik. Tŕne vypichli Láske oči. Bláznovstvo bolo bezmocné a nevedelo, ako by mohlo svoj čin odčiniť. Plakalo, ospravedlňovalo sa, a sľúbilo Láske, že sa stane jej sprievodcom...
Od toho času, od doby, kedy sa prvýkrát hrala na Zemi schovávačka je: Láska slepá a sprevádza ju Bláznovstvo.
