Odkiaľ prišlo slovo láska?
Odkiaľ vieme milovať sa?
Prečo stuhneš pri tom slove?
A hneď potom zmámi myseľ?
Týmito slovami sa začínala báseň, ktorú kedysi veľmi dávno napísal jeden človek.
Končila sa slovami: „Stále pýtaš sa dookola, prečo láska láme srdcia?"
Dnes, keď sa pozriem okolo seba vidím ľudí, ktorí boli kedysi šťastní a dnes už nie sú.
Kedysi mali lásku, človeka, ktorého veľmi milovali a už ho nemajú. Kedysi boli ich oči plné smiechu a dnes sú väčšinou plné sĺz. Plačú lebo stratili lásku.
V tejto chvíli nie je dôležité, či ju stratili pre vlastnú hlúposť alebo pre hlúposť niekoho iného.
V tejto chvíli takisto nie je dôležité, či sa ten daný človek vráti alebo nie.
V tejto chvíli je dôležité nezabudnúť žiť!
Kedysi som bol v ich koži aj ja. Spoznal som jedno dievča a vtedy som zabudol na všetkých kamarátov. Lepšie povedané nezabudol ale prestal som sa s nimi stretávať len preto, aby som mohol byť čo najviac s človekom, ktorého som miloval.
Rozišli sme sa.
Zrútil sa mi celý svet a až vtedy som pochopil, že vlastne nikoho nemám. Stratil som lásku, na priateľov som zabudol už predtým. Dobrovoľne a až v tejto chvíli som pochopil, že to bola obrovská chyba. Bol som úplne sám.
Jediné, čo som mal bola noc, mesiac, hviezdy, dážď a pár kníh. Vtedy som nedokázal rozmýšľať nad ničím len nad ňou a prečo. Som veľmi rád, že už je to za mnou.
Veľa vecí dostalo iný rozmer a začal som rozmýšľať nad mojím životom. Či ho chcem taký, aký bol. Byť na všetko sám. Sám sa tešiť, sám sa trápiť. Nemať sa o koho oprieť a nebyť nikomu oporou. Už len pri tejto predstave som v celom svojom vnútri počul hromové NIE! Ani za svet.
Rozmýšľal som, či mám zmeniť ľudí okolo seba alebo sa mám zmeniť sám. Vtedy som niekde čítal príbeh o jednom človeku, ktorý chcel zmeniť svoj život a stál pred úplne rovnakou otázkou.
Zmeniť ľudí okolo seba alebo zmeniť seba? Začal tým prvým. Mení ľudí desať rokov a nič. Povedal si, že teda zmení aspoň svoju rodinu. Mení päť rokov a nič. Povedal si, zmením aspoň svoju najbližšiu rodinu. Menil rok a žiadna zmena. Tak nakoniec si povedal, že zmení aspoň sám seba. Na ďalší deň ráno zareagoval iným spôsobom a v ten deň sa mu zmenil celý svet k lepšiemu. Až potom prišiel na to, že ak sa bude tešiť aj z maličkostí, jeho život veľmi rýchlo nadobudne iný rozmer. Túto zmenu si všimli všetci. V práci ho dokonca povýšili v priebehu mesiaca. Oľutoval však jedno. Že tým, kým prišiel na takúto, z prvého pohľadu jednoduchú vec, potreboval šestnásť rokov. Šestnásť rokov na zmenu, ktorej stačil jeden deň. Jediné iné slovo.
