Vďaka organizácii Friends of Slovakia som dostal spolu s ďalšími štyrmi mladými Slovákmi možnosť študovať dva mesiace vo Washingtone D.C., na George Mason University. Mesto je pekné, vo väčšine štvrtí čisté a bezpečné. Len obyvatelia sú iní. Sú síce rovnako z mäsa a kostí, ale viac sa usmievajú a veselo zdravia. A tá otrepaná automatická fráza "How are you doing?" patrí ku každému prvému kontaktu. Výsledok je príjemný, máte pocit, že ľudia sú otvorení a zaujímajú sa o vás.
Mnohí ľudia tvrdia, že nikoho v skutočnosti nezaujíma, ako sa máte. Myslím si, že zaujíma. Aj neznámi ľudia vám radi povedia vo výťahu o sebe, o tom, čo ich čaká, aké mäso grilovali, alebo kde majú dobré pivo. V potravinách Trader Joe's sa s vami každý predavač s radosťou porozpráva, napríklad o tom, ako precestoval Európu a Slovensko, a pri tom všetkom vám zabalí nákup.
Je príjemné vidieť úsmev na tvári u drvivej väčšiny ľudí zapojených v oblasti služieb. Čašníčka vás hneď na začiatku príde uistiť, že ju môžete kedykoľvek zavolať, že je tu pre vás, a pred tým, ako si stihnete objednať, už máte na stole poháre s vodou a ľadom. A keď ste v polovičke, čašníčka je opäť pri vás a bez vyzvania dolieva vodu a ľad...
Chýbalo mi to na Slovensku už pred troma rokmi, keď som sa vrátil z krátkej cesty naprieč východom USA. Keď sa v auguste vrátim, okrem absencie klimatizácie vo väčšine vozidiel verejnej dopravy, si určite všimnem aj chýbajúci úsmev a pozdrav. Je to v poriadku, máme iné zvyky. Ale spoločnosť sa vyvíja. A možno sa my piati, spolu s ďalšími stovkami Slovákov, ktorí v USA trávia leto na Work & Travel, začneme pýtať, ako sa máte. To by bola bomba, ak by sa ma v Bille spýtali, ako sa mám. A ak by pridali úsmev, deň by bol oveľa krajší. Perfetto, však?
Nebojme sa s ľuďmi hovoriť. V metre vidím každý deň vášnivé dialógy celkom cudzích ľudí. Minule vysvetľoval mladý muž s jarmulkou na hlave staršiemu mužovi s veľkým krížom na krku, kde sú najväčšie rozdiely judaizmu a kresťanstva. Nakoniec spolu vystúpili a išli na kávu. Z konverzácie som pochopil, že obaja publikujú o náboženských otázkach. No prosím, aké ľahké je stretnúť nových "známych"!
Teším sa na Slovensko. Ale posledné dva týždne pred odchodom budem myslieť stále viac na to, čo nám na Slovensku chýba a čo mám okrem suvenírov priniesť domov. Optimizmus a priateľský prístup - tým určite nič nepokazíme. A leto bude odrazu ešte krajšie.
