Prednedávnom skončila prvá sezóna v USA vysielaného seriálu Fringe. Bez spoilerovania, na konci poslednej časti sa hlavná postava ocitne v čase, ktorý je totožný s reálnym, no priestore, ktorý túto podmienku nespĺňa - na poschodí vysokého čísla v jednej z veží Svetového obchodného centra. Aby som nezovšeobecnil, prezradím vopred, že som čakal na jednu, jednu jedinú reakciu z blogosveta, ktorá mala mať nasledovný charakter: nepáči sa mi, že hlavná postava stojí vo veži Svetového obchodného centra!!!
Našiel som, veľmi rýchlo a jednoducho. Je jedno, či bola od človeka, ktorý je v districte, zabudnutejšom než pravidelné dodržiavanie hygienických štandardov, jediný s rýchlym pripojením na internet. Autor nebol podstatný. Taktiež verím, že nebol jediný a verím naďalej bez toho, že by som do Géčka zadal kombináciu kľúčových hesiel, za ktorú som sa hanbil už po prvý raz.
Ale viem si predstaviť. Napríklad človeka, ktorý pozeral poslednú scénu mainstreamového produktu a bol v šoku, pretože tam, kde v paralelnom svete stála hlavná postava, v tom naozajstnom kedysi pracoval jeho príbuzný. V ten deň.
Šok je v poriadku, rozmrzenie, ktoré prichádza so spomienkami, takisto. V poriadku nie je urážka. Pripomeňme si, že v reálnom svete sa o ňu postarala administratíva a je dosť možné, že polovica krajiny by ju v paralelnom vesmíre napchala do poschodia dvojičiek a nechala ich spadnúť ešte raz.
Hovorím však o urážke a hneve na televíznych tvorcov. Okej, dá sa pripustiť výnimka - keď niekto nájde dôkaz, že medzi stenami liberálno-homosexuálneho Hollywoodu sa nenachádza ani jeden patriot a ak áno, naozaj to nie je len zamaskovaný, vysoko nepatriotický liberálny gay.
Urážke na tvorcov, teda tých, ktorí pred sedem a pol rokmi museli kľučkovať medzi nariadeniami hysterickej agendy a dokázali ju rešpektovať. Keď Karl Rove obchádzal broadcasterov a hovoril im, ktoré pesničky nie je vhodné nasadzovať do rozhlasového vysielania a ktoré scény z filmu treba vystrihnúť. Viete, napríklad tú, kde Nicolas Cage ani na druhý pokus nechytí bin Ládina, a tak sa radšej opätovne ide ožrať do Las Vegas.
Urážke na producentov zábavy, ktorí ťažko dýchali spolu s ostatnými Američanmi a vedeli, že chvíľku nebude nič vtipné.
Ktovie, kedy sa rany naozaj zahoja. Je k dobru novej administratívy, že ich nenecháva otvorené nasilu. Ale už dávno nastal čas presmerovať svoj hnev inam a nestavať tých, ktorí s taktom a najvyšším štandardom etiky (žiaľ, aj s rovnako vysokým štandardom bullshitu všedného programmingu, ale to je iná téma), do pozície tých zlých.
Nie v tomto a nie v tejto dobe, keď je na stole konečne viac reálnych problémov než vymyslených politickou mašinériou. Áno, presne tou, ktorej zvolený líder zostal po páde WTC v takom šoku, že radšej dočítal deťom rozprávku.
Moja pointa je, že zasadenie dvojičiek do paralelnej reality, ani chumeliť sa nemusí, nie je bad taste. Je to fucking good television. Dokonca si myslím, že je to vyššia forma podania, ktorá ma nechala neskryte uchváteného. A tá si vyžaduje vyššiu formu percepcie. V čomkoľvek inom sa jej Američania ako-tak naučili, tak prečo za sebou zbytočne ťahať železnú guľu a navyše ju následne hádzať do nesprávnych ľudí?
Že to nie je správne, na to asi nebudú počúvať. Treba im povedať inak: hej, ľudia zlatí, už to fakt nie je v móde.
