"Najvyššia budova na svete je v Tchaj-pej a onedlho bude v Dubaji. Najväčšia verejná spoločnosť je v Pekingu. Najväčšiu rafinériu budujú v Indii. Najväčšie dopravné lietadlo postavili v Európe. Najväčší investičný fond je v Abú-Zabí, najväčší filmový priemysel je v Bollywoode, nie Hollywoode. Najväčšie ruské koleso je v Singapure, kasíno v Makau.
Mall of America v Minnesote sa kedysi chválil, že je najväčším obchodným domom na svete. Dnes by sa nezmestil do prvej desiatky. Tento zoznam je svojpomocný a trochu hlúpy, no vezmite na vedomie, že pred desiatimi rokmi by Spojené štáty v pohode figurovali na prvom mieste v takmer každej kategórii."
Zoznam nie je vôbec zlý. Ak sa k USA vzhliadalo, tak práve a najmä pre symboly dosiahnuteľného. Vďaka tomu, že iné krajiny sa vyšplhali na donedávna stabilnom rebríčku prosperity, mohli si vytvoriť vlastné symboly sebestrednosti. Za veľmi veľa peňazí. Ak sa v tomto chceli strýčkovi Samovi vyrovnať, či predčiť ho, well done.
Autor Post-American World Fareed Zakaria postavil premisu na tom, že takáto podoba sveta nie je ani tak o úpadku USA, ako o vzostupe zvyšku a to po ekonomickej, politickej i kultúrnej stránke. Nedáva to zmysel. To nie je post-americký svet, to je svet. Američan si neprizná, ako dlho je jeho krajina v istých veciach v úpadku a zvyšok si neprizná, aký podiel mali v minulosti Spojené štáty na jeho vzostupe. Líder slobodného sveta dnes síce musí sedieť za okrúhlym stolom, ale to musia aj všetci ostatní.
V nedávnom rozhovore pre CNN Zakaria vyhlásil, že finančná kríza tento proces urýchlila a v post-americkej fáze sme sa ocitli oveľa rýchlejšie, ako on sám predpokladal. Ak by to bola pravda, štatistiky o trhovom raste od narodenia Krista po 2007 by dnes neslúžili len ako dobrý podklad na čistenie ryby. Otázka "Kto dobehne koho?" má význam ešte nižší. Amerika nás dobehla všetkých. Ako to? Pretože do pohyblivého piesku ochotne skočili všetci tí, ktorí si mysleli, že nakupovať finančný toxický odpad je ten najlepší nápad, aký zo zámoria prišiel. Zlý, no stále vzor. A to je stále len časť problému.
Nejde iba o ekonomiku. Svet vraj dobieha Ameriku po politickej stránke. Kde? Svet vraj dobieha Ameriku po kultúrnej stránke. Kde? A ako? Keď pôjdem najbližšie do Tibetu, navštívim Burger King a ak ma miestni nezastrelia, popýtam sa. Alebo zotrvám v presvedčení, že politická kultúra a kultúra ako taká sú neporovnateľné a aj keď sú v pohybe, neodvážim sa povedať, ktorej dochádza dych a ktorá ašpiruje na prvenstvo. Podstatné je, že v globalizovanom svete je plechovka s červami otvorená pre každého a nezáleží, či sa z nej najem vidličkou alebo paličkami. Same shit anywhere.
Americký systém zdravotníctva je zlý, školský systém ešte horší. Krajina nie je najslobodnejšia a náboženstvo predstavuje rovnaké kliešte ako na Blízkom Východe. Ale: ak jedna ulica s vysokými budovami dokáže dostať na kolená celý svet, niekto si mýli pojmy s dojmami. Otázka, prečo práve to bolo potrebné na demýtizáciu, nie je podstatná. Aj zlý vplyv je vplyv a ak mi sa má post-amerikanizmus prezentovať myšlienkou, že keď sú jeho zdrojom USA, tak na tom nezáleží, stojí mimo reality.
BTW, viete, kedy bude protest proti globalizovaniu konečne úspešný? Keď sa doňho zapoja všetci.
