reklama

Nepamäte

Môj dedo sa viac ako smrti bojí toho, že jedného dňa sa mu v hlave zastavia kolieska a skončí na izbe najbližšej zdochlinárne. Dnes sa občas zadrhnú, tak si naleje čistého vína a pomieša s jablkovou šťavou, nech ho to menej škrie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Neviem, či to nejako súvisí, ale napríklad ani raz sa mu nestalo, že by mi tú istú historku povedal dvakrát. Iste, každý sa opakujeme. Ale väčšinou je to v spoločnosti, takže ľudia, čo už onen príbeh počuli, majú čas odbehnúť na toaletu, prípadne si objednať, alebo niekoho kopnúť pod stolom.

Lenže s dedom sme väčšinou vo dvojici. No, vlastne za spoluúčasti jednej staršej pani, ktorá pred mnohými rokmi porodila moju matku. Snaží sa prehovoriť vtedy, keď sa jej na historke niečo nezdá. Presvedčiť však deda o chybnom vnímaní minulosti, to je úloha, ktorú svojho času nezvládli ani pracovníci bezpečnostnej služby. Úprimne, je mi v podstate jedno, čo sa dozviem. Hlavne je to vždy niečo nové, absolútne nepoučné, zato chutné ako cigareta k poobednej káve.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pán Eliáš bol v rodinnom vzťahu s Vincentom Šikulom. Ak sa nemýlim, Šikula bol jeho švagor a kontakt stratili niekedy po tom, čo zomrel... Dedo mu doteraz hovorí táradlo. Je to jeden z jeho opakujúcich sa trejdmarkových výrazov, ktoré ma zakaždým rozosmejú. Ako tá zdochlináreň (nemocnica) či najlepšie talianske víno (ktoré dostanete saddarmo).

O týchto vzdialených zväzkoch veľa neviem. Keď na to príde reč, zakaždým skončíme pri vyratúvaní, koľkí z členov rodiny boli blázni a ako dopadli. Nikdy sme sa síce nedohadovali, či máme spoločnú definíciu blázna, ale určite sú podobné. Vždy o nich hovorí pokojne. To sa samozrejme prenesie na mňa ako poslucháča a až keď som na odchode, všimnem si, koľko času ubehlo. Mimochodom, odchod je vhodný moment, keď mi podsúva papierik s napísaným menom ulice, na ktorej bývajú, aby som najbližšie nemusel loviť v pamäti a trafil k nim na prvý raz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale späť k Šikulovi. Istý čas pred tým, než zomrel, s dedom trochu pomulatovali. Dedo sa mu zveril, že by rád, len tak sám pre seba, spísal pamäte a nevedel, ako na to ísť. Od táradla čakal, že mu v tom pomôže, čo bolo úplne prirodzené, veď na koho iného sa v tom obrátiť, ak nie naň. Táradlo ho však zaskočil, lebo mu povedal, že ak to dá na papier, on sa na to pozrie a možno z toho urobia knižku. Dedo si to retrospektívne zdôvodnil tak, že táradlov vydavateľ očakával po dlhom čase kvalitný materiál a toto mohol byť on. Šikula vraj totiž na jeseň života písal viac-menej z donútenia a cítil vyprahnutosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príbehy na papieri napokon neskončili, lebo Šikula nečakane zomrel a dedo nevidel valný význam pustiť sa do tejto nie ľahkej práce. Teraz to ľutuje. Síce to nepovedal nahlas, ale aj on dobre vie, že vek sa na jeho pamäti podpisuje čoraz viac. A čoskoro, keď ho už prestanú zaujímať nové veci a začne s plnohodnotným rekapitulovaním, nemusel by nás ním otravovať, ako to robí väčšina chrchlošov. Stačilo by sa pozrieť do papierov a len tak sa pre seba usmievať.

Na svoj mozog som neustále nahnevaný, pretože sa v ňom nenachádza veľa miesta na zapamätaniahodné fakty. Napríklad z kníh, ktoré už nemôžem čítať bez poznámkového zošita. Po historke s táradlom som nahnevaný o trochu menej. No aj tak mi to nedalo a spýtal som sa deda, či by si predsa len nemohol sadnúť za stôl a o niečo sa pokúsiť. Odpovedal: "Dnes žijem, zajtra hnijem." Mnou nepochopená pointa, na ktorú, zdá sa, dlho nezabudnem.

Matej Adámy

Matej Adámy

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Stand up komik a autor knihy Šálka v prachu. Zoznam autorových rubrík:  GlosáriumČriepky ostrovnej poézieNezaradenéOstatnéInéStand-up

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu