Súhlasím, bol to historický pochod, no hlavne dlhý a únavný nielen pre kandidátov. Sivý vlk John je už fakt dosť zadychčaný, aj keď je to nič v porovnaní s tým, ako keď ešte na vrchole junáckych síl prešiel so stádom slonov cez vrchy k bránam Ríma. Unavení sú všetci a nie je na tom nič zvláštne. Najmä ak si uvedomíme, že na Hillary, ktorá bola počas hviezdneho obdobia kampane stálicou spravodajských staníc, si dnes sťažka spomenie aj jej rodina. Bolo to len nedávno, ale zdá sa to už ďaleko za.
Predsa len. Je 31. októbra a napriek všetkému mám pocit, že niečo chýba. Je to októbrové prekvapenie. Niečo, čo príde out of nowhere a významným spôsobom ovplyvní výsledok volieb. Pamätáte sa, ako sa pred štyrmi rokmi John Kerry, ktorý si dovtedy vystačil na potopenie preferencií úplne sám, spolu so zvyškom USA pozeral na videozvestovanie Usámu, pripomínajúce ľuďom útok z 9/11? Strach zvíťazil a George Bush spolu s ním. Usámovo video prvýkrát odvysielali 29. októbra. Ak sa pozrieme ďalej do histórie, zistíme, že prekvapení svojho času zostali aj Jimmy Carter, Bush starší či Al Gore. Ale v tomto októbri nepadalo okrem listov zo stromov nič. Žiadna informačná bomba.
Musím byť spravodlivý, John McCain sa pokúsil minimálne dvakrát. V jednom prípade ide o videonahrávku, v druhom o audio-. Na videu z roku 2003 je Obama údajne zachytený v spoločnosti Rašída Chalídího a o Izraeli sa vyjadruje ako o teroristickej krajine. Druhá páska je o dva roky staršia. Je to záznam z Obamovho interview pre rozhlasovú stanicu v Chicagu, ktorý mal voličov definitívne presvedčiť o socialistických pohnútkach demokratického kandidáta.
Obe nahrávky považujem (z pohľadu amerického voliča) za úderné a u tých, ktorí si stále nie sú istí, možno aj rozhodujúce. Lenže McCainov tábor má smolu, pretože okrem Fox News sú všetky zvyšné médiá nastavené ako ochranné štíty, ktoré chcú zabrániť poškodeniu Obamovho image. A Fox je u nerepublikánov natoľko sprofanovaná stanica, že človek si dvakrát rozmyslí, či jej informáciám priloží nejakú váhu.
Počínanie médií sa dnes môže zdať nefér, veď ich úlohou je dôležitú novú informáciu v prvom rade overiť a zverejniť, v druhom rade dať druhej strane priestor na vyjadrenie. Dajme tomu, že daná videonahrávka je pravá. Voliči by predsa mali vedieť, že ak Obama počas celej kampane predstavoval Izrael ako veľmi úzkeho spojenca USA a sľúbil, že počas jeho prezidentovania sa na tom nič nzmení, prečo pred piatimi rokmi hovoril v jeho súvislosti s terorizmom? Televíne stanice pritom veľmi radi (a správne) ukazujú McCaina, ako si v porovnaní s vyjadreniami z minulosti dnes krásne protirečí.
Na druhej strane sa snažím médiá pochopiť. Pre analógiu netreba ísť ďaleko, stačí sa na Slovensku vrátiť o desať rokov späť, keď sa proti Mečiarovi spojili všetci. Musíme byť vďační za to, že objektivita nebola v tom čase na prvom mieste mediálnych priorít a keď k tomu pridáme bizarné spojenectvo politických strán, dostaneme blok, ktorému sa podarilo odstrániť nefalšované zlo od moci.
George Bush mladší napáchal veľa zla a jeho definitívny koniec vo funkcii bude mrzieť málo ľudí. Dôležitejšie však je, že veľký je tlak na zmenu celej ideológie v Bielom dome, teda nielen politickú, a aj keď sa McCain snaží tváriť, že jeho politika bude iná než Bushova, čo v podstate nie je až taký nesplniteľný sľub, je to jedno. Podľa prieskumov verejnej mienky chcú ľudia vidieť v oválnej pracovni demokrata a jedine médiá môžu tieto čísla udržať na takejto úrovni až do utorka.
Absencia októbrového prekvapenia je dôkazom, že sa o to snažia. Ich každodennou činnosťou je priživovanie sa na predsudkoch jednoduchej väčšiny (nemyslím aritmeticky), no možno si uvedomili, že teraz je vhodná chvíľa na to, aby aspoň na čas prestali a pomohli dobrej veci. Inak si to vysvetliť neviem.
Poznámka v záujme objektivity: Keby bol autor Američanom, pred štyrmi rokmi by dal hlas G. Bushovi. Aj bez prekvapenia.
