Vravím si, že dnes večer ma nezaujíma rozdiel medzi primary, caucus a convention. Dôležité sú mená, ksichty a mávajúce ruky. To je len malé upozornenie pre tých, ktorí si zakladajú na faktoch. Rýchlo zabudnite. Chceme hlasy alebo delegátov? Chceme všetko.
Republikáni vo West Virginia si za svojho muža č. 1 vybrali Mika Huckabeeho. Ten mohol ďakovať Johnovi McCainovi, ktorý s vidinou prehry zarezal pravdepodobného víťaza Mitta Romneyho a vyzval svojich voličov, aby podporili Huckabeeho. Romney zaostal za Huckabeem o štyri percentá. Na plač nie je čas, ten si môže urobiť, keď prehrá v Georgii a ja budem mať prvú šancu na diabolský smiech. Poznáte to: ha ha ha, len strašidelne.
Na obrazovke je Barack Obama, príležitostný mysliteľ a populista, prezývaný black JFK alebo black motherfucker, ktorý s Hillary súperí o titul "nositeľ(ka) zmeny". Barack vyzval republikánov, demokratov a nezávislých (ktorí hádzali svoje lístky do koša, nezávisle postaveného na ulici), aby sa spojili. "Ukážme, že sme jeden národ, jeden človek. Nastal čas zmeny." Takže nálepka meniteľa je opäť na jeho čele. Pristane mu. Neviem síce, čo tým myslí, pretože keby sa mali demokrati spojiť s republikánmi, vezmú pušky a celkom nediskriminačne vystrieľajú celý Capitol Hill.
Jack Cafferty, ktorý pomerne pravidelne nasiera Wolfa Blitzera, sa pýta: témy alebo osobnosti? Podľa Wall Street Journal budú voličom behať po rozume líderské vlastnosti a proklamovaný štýl vládnutia. K dispozícii mám výsledky ďalších dvadsiatich prieskumov a odpovede v rozhraní "zaujímajú ma osobnosti" cez "zaujímam sa o seba" po "neberte nám Busha!!". Čítanie prieskumov vzdávam.
Barack ráno stihol pätnásť interview v ôsmich krajinách. To je výkon! Blitzer pobehuje po Situation Room a na každom kroku sa potkýna o informácie. Dnes pustil všetky obrazovky, dal si čierne sako a úplne rovnaké okuliare ako včera. Tento chlap nie je nositeľom zmeny, ale aspoň nemá hlas, ktorý vo mne vyvoláva spastické pochody. Cafferty je späť a tentoraz sa pýta, prečo sa celý svet zaujíma o americkú volebnú ságu. Aj by som mu odpísal, ale teraz sledujem veľa vecí naraz a nemám čas.
Hillary aktuálne dokázala svoju ľudskoprávnu pozíciu vyhlásením, že je za rovnaké zaobchádzanie s gay/lebsickou časťou spoločnosti a nezabudla pripomenúť, že Bushova administratíva sa Ameriku snaží rozdeliť. Mimochodom, jej otec bol konzervatívny republikán a keď nevyliečiteľne ochorel, postaral sa oň homosexuálny pár zo susedného domu. Som presvedčený, že mu chlapci poskytli ten pravý "treatment". Keď mal starý Clinton pred sebou posledné minúty života, jeden z chlapcov mu podľa spomienok Hillary držal ruku. Povráva sa, že posledné slová starca zneli: "Opováž sa pohnúť druhou rukou".
Zostáva pár sekúnd do zatvorenia miestnosti v Georgii a asi 45 minút v ďalších deviatich štátoch. U demokratov je to jasne v prospech Baracka. Wolf vyzerá pri neskutočne veľkej obrazovke ako maňásek; škodoradostný kameraman si z neho občas vystrelí a neukáže ho vôbec. Veterán Lou Dobbs má okolo seba sedmičku politických analytikov, z ktorých si zajtra budú robiť srandu vo všetkých late night shows. Na výsledkovej tabuli republikánov ešte stále figuruje internetový poloboh Ron Paul, ale už len pro forma /rozumej proti Romney/. V diskusii sa však jeho meno neskloňuje, rovnako v analýzach a diváckych reakciách. Začínam pochybovať o pravosti jeho identity. Už druhýkrát mi zamrzol počítač. Kurva.
Boston Herald priniesol správu z letiska v San Diegu, odkiaľ sa McCain chystal na cestu do rodnej Arizony. Spolu s ním bol jeho veľký fanúšik Arnold Schwarzenegger. McCain si v rámci predletového občerstvenia naposledy vypapal Romneyho. "Ku každému problému zaujal minimálne dve stanoviská," povedal prítomných reportérom. Vyzerá to tak, že 71-ročný McCain, ktorého na ceste sprevádzala jeho 95-ročná mama a kostra 109-ročnej babky, závidí súperiacemu republikánovi schopnosť flexibilne sa prispôsobiť novým podmienkam. Trochu čudné slová od človeka kedysi väzneného vo Vietname.
V Alabame, Connecticute, Delaware, Illinois, Massachusetts, Missouri, Oklahome, New Jersey a Tennessee zatvorili miestnosti. Vo štvorici štátov východného pobrežia to pôjde rýchlo. Wolf sa nepoučil a na obrazovke má momentálne tabuľky a koláče desiatich štátov na demokratickej i republikánskej strane, jeho hlava je napriek tomu stále menšia ako fotky kandidátov. McCain by mal vyhrať Connecticut a Illinois, Romney má nábeh na rodný štát Massachusetts - tak znie predpoklad CNN po spočítaní piatich hlasov. Mám taký dojem, že v ruke jedného z analytikov som zazrel Magic 8 Ball.
McCain má New Jersey! Go Devils! Delegáti v NJ sa nedelia podľa ľudového hlasovania, takže víťaz berie všetko. Ehm, všetkých desiatich. Podľa známej hry Desať malých černoškov by v tábore demokratov nemali o čom rozmýšľať, zatiaľ to však vyzerá, že misky sa nahli na druhú stranu. Hillary ešte nikdy nevyzerala lepšie v Oklahome. Inak, guvernérom Sooner state je demokrat Brad Henry. V jednej krátkej vete ste sa dozvedeli dve úplne zbytočné informácie, ktoré v tomto 3,5-miliónovom štáte podľa všetkého berú dosť vážne. Nechcite vedieť, čo si o tom myslia v Tennessee. To bude asi patriť Hillary a McCainovi.
Súboj medzi Hillary a Obamom pokračoval aj mimo zraku verejnosti. Hillary sa totiž dohodla na účasti v niekoľkých televíznych reláciách, a to bez ohľadnu na utorňajšie výsledky. Mimochodom, prvým z vopred dohodnutých moderátorov je George Stephanopoulos, bývalý poradca Billa Clintona v jeho prezidentskej kampani. Milé od neho, za odmenu pôjde na návštevu do Chelsey. Obamov tábor reagoval vyhlásením, že Clintonovej kampaň mu nebude určovať rozvrh. Samozrejme. Človek, ktorý za jedno ráno absolvuje pätnásť rozhovorov, má čas a silu počúvať len tých, ktorí ho držia na hranici deliacej volebný úspech od infarktu myokardu. Pravda je taká, že Obama za január vyzbieral vyše 30 miliónov dolárov a Hillary len čosi vyše trinásť, takže iným spôsobom sa dievča na obrazovku v najbližšom čase nedostane, lebo si to nebude mať ako zaplatiť. Smola.
Ja som úplne zabudol na Arkansas! Okej, veľmi sa v tomto nelíšim od priemerného Newyorčana, ale dnes je dôležitý každý štát. Arkansas bude asi v rukách Hillary a Huckabeeho, Hillary je na tom rovnako v NY, jednom z ďalších štátov, kde sa medzičasom zatvorili miestnosti. V Missouri a Georgii je to na republikánskej strane naďalej vyrovnané, McCain si po New Jersey podmanil aj Delaware a New York a veľmi dobre to má rozbehnuté v Oklahome. Onedlho budem ovládať naspamäť celú mapu a rozoznávať základné farby červenú a modrú. Biela stojí za nič.
John McCain od začiatku podporoval inváziu do Iraku a počas kampane proklamoval len mierny odklon od línie prezidenta Busha. Napríklad je jedným z tých, ktorí nechcú konečný dátum odchodu vojenských jednotiek, za čo v debatách pucoval Romneyho. Napriek tomu, podľa exit polls bol McCain prvým medzi republikánskymi voličmi, ktorí sú proti vojne a svoj hlas mu dala takmer polovica tých, ktorí s vojnou nesúhlasia. Môže to znamenať dve veci: buď sú údaje exit polls ohromne nespoľahlivé, alebo sú títo voliči ohromne hlúpi. Myslím si, že v oboch smeroch k žiadnemu nepredpokladateľnému vývoju nedôjde.
Napriek veľkému úsiliu Obama stratil Massachusetts. Paradoxne, podarilo sa mu to vďaka tomu, že si získal podporu dvoch politických plieničov zvučných mien: Johna Kerryho a Teda Kennedyho. Moja otázka znie: prečo oni?! Ak si Obama myslel, že klan Kennedyovcov historicky sprevádza šťastie a nezdanený úspech, niečo s ním nie je v poriadku. Alebo si ich pomýlil s bratmi Baldwinovcami (najmä Stephenom a Alekom). A John Kerry? Ten človek je kandidátom na atentát a leteckú haváriu v momente, keď otvorí ústa. Inými slovami, Hillary by im mala poslať darčekové koše. Čo však dokáže Obamovi vylepšiť náladu? Víťazstvo v ďalších troch štátoch, tentoraz Kansas, Connecticut a Minnesota.
Tvrdý súboj sledovala Alabama, napokon sa tešil Huckabee s päťpercentným náskokom pred Romneym. Ten pomaly strácal šancu aj v Georgii a v danej chvíli, asi o pol piatej SEČ, mal prejav v Bostone. Perla na úvod: "Je jasné, že kampaň prebieha." What the fuck? Ale potom sa rozbehol a Amerika bola opäť najsilnejšou superveľmocou na svete; s hodnotami, silnou ekonomikou a prezidentom, ktorého poznajú až v Utahu. McCain síce získal svoju Arizonu, ale prekvapujúco v nej dostal menej hlasov od republikánov ako Romney. S McCainom celkovo viac sympatizovali voliči zo stredu resp. umierneného republikánskeho vierovyznania, zatiaľ čo Romney sa postavil viac ku kraju. Huckabee sa ukryl za kraj a ťahal Romneyho za nohavice.
Za rečnícky pult sa postavila Hillary. "Ste pripravení na prezidenta, ktorý vezme vaše sny do Bieleho domu". My si svoje sny nedáme! Aj keď tento večer patrí nám, s transparentom Hillary a bez poriadnej zdravotnej starostlivosti. Keď som pred časom pozeral prvú demokratickú debatu o dvoch kandidátoch, teda krátko po odstúpení Johna Edwardsa, bol to súboj floskúl s tvrdými pravidlami od Wolfa. Lenže keď je táto pani pri pulte sama, nemá ju kto zastaviť. "Mám pred očami Ameriku, ktorej ekonomika slúži každému, kde má zdravotnú starostlivosť každý jeden človek, ktorú budú po celom svete opäť rešpektovať bla bla bla. Takúto Ameriku spolu vybudujeme". Viem si predstaviť, že takéto reči radi počúvajú v Tennessee, ale to, čo s ľuďmi dokáže zamávať v New Yorku, je žalostné.
Zatvorili izby v Californii! Už bolo načase. Rád by som vedel, na čo čakajú v Georgii a Missouri. Už ma natrápili dosť a ešte stále som sa diabolsky nezasmial. Správne, zase chudák Romney. Ten človek nazbiera toľko bronzových medailí, že mu ich môžu nataviť a vyformovať sochu v podobe "takto by som vyzeral, keby mi dovolili sadnúť si v oválnej pracovni". Cena útechy: Minnesota. Tak predsa, Georgiu dostal Huckabee s dvojpercentným náskokom pred McCainom. Huckabeemu vyčítajú, že počas celej kampane sa sústredil na južné štáty, za tú istú vec ho však rovnako chvália, keďže práve v tých štátoch je republikánska voličská základňa. Treba povedať, že tento schizofrenický postoj jeho pozíciu oslabuje. A zároveň posilňuje.
Za rečníckym pultom vo Phoenixe je McCain. Wolf správne poznamenal, že dnes sa nemá na čo sťažovať. "Musíme si zvyknúť na fakt, že sme jednotkou na republikánsku nomináciu." Ja som si už zvykol, ďakujem za opýtanie. Je smutné, že McCain ešte nedorečnil a Obama sa v Chicagu už chystá. Kto dostane prednosť? Obama, čerstvý víťaz z Colorada a autor hlášky "Change is coming to America". Jemu to napadá pri chôdzi? Alebo len nevie dostať "change" z hlavy, keď už to má napísané na transparentoch, pódiu, čele a peňaženke na mince. Na rozdiel od Hillary to aspoň nečítal z papiera.
Huckabee dostal Tennessee, Hillary zaznamenala dôležité víťazstvo v Arizone. Náladu jej mohlo pokaziť Missouri, kde po 98% odovzdaných hlasov zaostávala za Obamom o asi 5000 hlasov. Čo tam po tom, keď sa jej priebežne tak fajn darilo v Californii. Opačný extrém, Aljaška, s prehľadom doprial Obamovi. Missouri napälo aj republikánov, Huckabee sa s minimálnym náskokom držal vpredu s rozdielom jedného percenta pred McCainom. Pre tých, ktorých absolútne nezaujíma Nové Mexiko, zostala v hre hlavná cena večera: California.
A je to tu! Hillary a McCain. Veľké víťazstvá, s veľkým náskokom. Ale priznám sa, neviem sa spmätať z Missouri. Na poslednú chvíľu sa dopredu predral John McCain a potvrdil postavenie republikánskej jednotky. Toto už sú vážne veci. Z Romneyho sa stal looser večera (ha ha ha) a Huckabee, aj keď má podľa prvotných prepočtov na konte menej delegátov, dokázal, že peniaze na nákladnú kampaň nie sú všetko. Najmä na juhu. A medzi evanjelikmi.
Mimochodom, posledného žolíka si vytiahlol Obama.
Fucking Missouri, man.
