Bezpečnostným paktom s Irakom! Hooray! Vojnový prezident sa totiž rozhodol, že nech už bude jeho nástupcom ktokoľvek, biľagu okupácie Iraku sa nezbaví. Chudák George má príliš peknú manželku na to, aby si vymodlil fajkový impeachment, ale druhá možnosť na zozname, teda urobiť z Iraku wannabe člena USA, tiež nie je ktoviečo.
Dobrý golfový odpal nemôže Bushovi vytknúť nikto. Dokonca ani odpal Kongresu, ktorého súhlas prejednávaného paktu vďaka jeho statusu nebude potrebovať, by nebol problémom, ak by klauzuly, z ktorých niekoľké unikli do médií, aspoň máličko vylepšili status Spojených štátov v očiach medzinárodnej verejnosti. Nestalo sa. Celkom nerétoricky sa sám seba pýtam: ak sú Američania znechutení z vojny a chcú dostať armádu čo najskôr domov, čo môže urobiť skonávajúci prezident pre to, aby sa o to postaral? Odpoveď: zriadiť v Iraku vyše päťdesiatku permanentných základní! Žeby prvý deň chanuky začal tento rok o čosi skôr?
Iracký premiér Núrí al-Malíkí po úniku zmluvných stanov pripomenul, že rokovanie je len v počiatočnej fáze. Viceprezident Dick Cheney pripomenul, že podpis chce mať na stole do konca júla. Rovnocenná spolupráca, ocenili štyria z piatich samovražedných atentátnikov (piaty sa pred odpalom nestihol vyjadriť). Aby som nezdržiaval, tu sú niektoré z podmienok, pri ktorých Barackovi Obamovi hrozí, že bude prvým černochom, ktorého zlynčujú priamo v oválnej pracovni.
USA môžu z irackého územia zaútočiť na akúkoľvek krajinu, a to bez súhlasu irackej vlády
No samozrejme, keď si US troops otvárali brány do krajiny, tiež sa nikoho nepýtali. S odchodom to bude tak nejak podobne. Lenže kde zohnať toľko trójskych koňov?
vrchný dozor USA nad irackým ministerstvom obrany, vnútra a národnej bezpečnosti na desať rokov
Toto kvitujem. Americkí experti nemajú dobrú povesť. Začiatok vojny naplánovali zle, jej priebeh má od churchillovskej idylky tiež ďaleko, ale som presvedčený, že desať rokov spravovania všetkej vojenskej administratívy pre nich bude piece of cake. Nech je na nich americký ľud aspoň máličko hrdý.
americké jednotky dostanú právo zatknúť ktoréhokoľvek Iračana bez konzultácie s miestnymi zložkami
Zvyk je železná košeľa.
právo USA na kontrolu vzdušného priestoru do výšky 29.000 stôp
No iste. Keď si vezmeme, koľko vesmírneho svinstva sa nad touto hranicou nachádza. Kontrola vzdušného priestoru je dôležitá. Na túto tému nedávno debatovali Rusi s Gruzíncami, výsledky rokovaní si overte u Tomáša Hudáka.
postavenie amerických vojakov a zmluvných partnerov mimo irackého práva
Konečne niečo rozumné. Ako môžu vojaci svedomito vykonávať svoju prácu, keď na vrchu dvestokilového batohu majú navyše záťaž zodpovednosti? Ja nič, ja tu len hosťujem, môžu si zaspievať.
desaťročný dohľad nad zmluvami o výzbroji
Na toto nemám dostatočnú konšpiračnú predstavivosť. Ale je dosť možné, že to má niečo spoločné s rozpočtom.
Keďže médiám sa nedá veriť (tú istú lož musia zopakovať minimálne tri, aby bola aspoň trochu pravdivá), nie je od veci podozrenie, že uniknuté podmienky sú výmyslom. Ehm, nie sú. Pri dvojici Bush-Cheney je veľmi ťažké predstaviť si krajší scenár americko-irackej "spolupráce". Pri takejto zmluve musí aj John McCain siahnuť po upokojujúcej tabletke, tých (preňho) nikdy nie je dosť.
Väčšina členov irackého parlamentu sa podpísala pod list pre americkú vládu, v ktorom stojí, že podmienkou na akúkoľvek obchodnú, poľnohospodársku, investičnú alebo politickú dohodu s USA je odchod vojakov z krajiny. Nepamätám si, že by sa na ich názor niekto pýtal.
Pravdou však je, aby som prezidentovi príliš nekrivdil, že svojím spôsobom naozaj ide o víťazstvo USA. Nielen nad irackou demokraciou, ale aj v dôkaznom konaní, že úspešne sa dá kolonizovať aj v 21. storočí. Obamov slogan Yes, we can má v republikánskej reči úplne iný zvuk. Peňazí a moci. Gratulujem.
