Pred štyrmi rokmi bola jej predmetom "vietnamský veterán John Kerry vs. ... George Bush" (dosaďte podľa vlastného svetonázoru). Keďže vojna už nie je témou číslo jeden, tentoraz musel prvý negatívny pohľad mieriť na inú "slabinu" protivníka. McCain v stredu pustil do obehu spot, v ktorom modloidného Baracka Obamu prirovnal k celebritám typu Britney Spears a Paris Hilton. Neviem, či Barack po príhovore v Berlíne natočil na hotelovej izbe súkromné porno, ale nálepka celebrity naň sedí. Síce je za ňou aj osobnosť, no vysvetlite to našincovi.
Obama vyrukoval s vlastným atakom. O McCainovi povedal, že sa snaží odstrašiť jeho voličov tým, že poukazuje na jeho smiešne meno a malú podobnosť s pánmi na dolárových bankovkách. Tento pomerne vtipný výrok je iróniou len polovične. Pretože, nech sa Obama nehnevá, ono je to pravda. Na druhej strane, vyhlásenie šéfa McCainovej kampane Ricka Davisa deň nato má s pravdou pramálo spoločné. "Barack Obama hrá rasovou kartou, ktorú vytiahol zo spodku balíčka. Je to rozvratnícke, negatívne, hanebné a nesprávne." Kampaň sledujem od začiatku a je jasné, že Davis prestrelil. Ako protidôkaz stačí Obamova philadelphská reč, v ktorej, skratkovito povedané, označil porozumenie medzi ľuďmi rôznych rás za sprievodný jav, nie podstatu riešenia problémov v zdravotníctve, školstve atď.
Obamova kampaň okamžite reagovala stanoviskom, že demokratický kandidát sa rasou neoháňa, len upozornil na republikánsky návrat k old school politike podpásových úderov, ktoré odvracajú pozornosť od reálnych problémov. Obamovou smolou je, že oveľa ladnejším spôsobom robí to isté. Upozorňovať na zlý systém zdravotnej starostlivosti, kedykoľvek sa to dá, je síce fajn, ale sám si uvedomuje, že žiadnu formu riešenia nemôže konkretizovať do formy nesplniteľného sľubu. Takže len pripomína a upozorňuje. V tomto si s McCainom nemajú čo vyčítať, aj keď je pravda, že McCainovými hlavnými témami sú Irak a rozpočtový deficit.
Pre vyváženie pohľadov treba spomenúť fakt, že rasu ako prvý nevytiahol ani McCain. Spor sa doposiaľ niesol v osobnej rovine iba v tom, že starý pán upozorňoval na súperovu neskúsenosť obklopenú charizmou. Je len mediálnym paradoxom, že televízie a denníky reagovali na túto pru výkričníkmi "Campaign turns to racial issue" v rôznych variáciách. Paradox preto, že témou nie je rasa ako taká, ale obrana oboch strán, že jedna či druhá tému rasy nevytiahla. Stačí jeden sound bite a médiá sa idú zblázniť. Na farbe politickej pleti nezáleží, červená ako modrá.
Späť však k Paris a Britney, pretože tu sa negatívna kampaň oficiálne začala. McCain povedal, že na spot je hrdý, lebo je výstižnou obrazovou podobizňou sloganovej myšlienky "Ide o podstatu, nie o štýl". Nemôžem oponovať, ale nie je sranda, že na štýl upozornil človek, ktorému závidí charizmu hádam len Richard Sulík? Samozrejme, že jemu o štýl ísť nemôže! Nebude predsa pracovať na svojej najväčšej slabine, ak sa môže aspoň trochu snažiť na poli svojich predností. Zrejme je chybou mojej zlej pamäte, že ani tu si neviem na nič významné spomenúť.
Som zvedavý, či bude negatívna kampaň pokračovať, alebo išlo len o výkyv z pomerne slušného priebehu politického súboja. Do októbrového prekvapenia je času dosť. Ak nič iné, McCain dosiahol minimálne to, že o jeho kampani sa momentálne hovorí viac ako o Obamovej. Aspoň na chvíľu.