Toto tvrdenie podporuje fakt, že 42 percent respondentov je nerozhodnutých. Inými slovami, nevedia povedať jediné meno, ktoré by mohlo konkurovať istému nominantovi demokratov, teda súčasnému prezidentovi.
Nie je vylúčené, že keby nebol pobyt v úrade obmedzený na dve volebné obdobia, na zoznam by sa dostal aj bývalý šéf Bieleho domu Geroge W. Shitforbrains. Táto vetva však nie je mimo hry, desať percent podpory totiž dostal Dick Cheney. Ten istý Dick, ktorý pri piatom výročí invázie do Iraku v reakcii na fakt, že dve tretiny Američanov si myslí, že bojovať v tejto vojne sa neoplatí, povedal: "So?" Súčasne ten istý Dick, podľa ktorého súčasná garnitúra nie je otvorená voličom. Absolútne useless Dick.
Najviac dôvery dostala Sarah Palinová – 16 percent. Politička, ktorá sa snaží ovplyvniť verejnú mienku cez Twitter a FOXNews, ktorá vydala autobiografiu, aby sa mohla pochváliť, že nič nedosiahla. Politička, ktorá nebola schopná riadiť Aljašku.
Na druhej strane, a vôbec nie prekvapivo, do povedomia republikánov sa doposiaľ nedostal líder RNC Michael Steele. Človek tak neškodný a bezvýznamný, že aj KKK ho zaradil do kategórie "not THAT black".
Najdôležitejšie číslo je tých 42 percent nerozhodnutých. V systéme dvoch strán, kde si priemerný volič dokáže na dlhší čas zapamätať maximálne päť najvýraznejších politikov z oboch táborov, sú dnes republikáni na lodi bez kapitána. Plus navigátora, palubného dôstojníka a tak.
Nielen preto, že dlhodobo najaktívnejšími republikánmi sú komentátori z FOXNews a Rush Limbaugh. Nielen preto, že jeden biely muž v štyridsiatke nedokáže presvedčiť voličov, že jeho hodnoty sú lepšie než hodnoty iného bieleho muža v rovnakom veku.
Na scéne sa doposiaľ neobjavil niekto, kto by povedal: "Osem rokov pod Bushom bola mizéria a konzervatívna politika sa dá z Bieleho domu robiť oveľa lepšie bez toho, že by opustila základné princípy strany a tradičné americké hodnoty. Ja som človek, kto to dokáže." Volič predsa uverí čomukoľvek ("Change" a pod.). Veď podľa prieskumu 53 percent respondentov si myslí, že Palinová je viac qualified na prezidentský post než Barack Obama. Na tom Twitteri zrejme naozaj niečo bude.
Poslednou šancou pre RNC niečo vymyslieť v tomto volebnom období budú midterm elections, naplánované na november tohto roka. V midterms si obyvatelia 36 štátov zvolia nového guvernéra, v hre sú všetky kreslá v Snemovni reprezentantov a 36 v Senáte. Môj predpoklad je, že ak sa spomedzi odchádzajúcich nenájde ani jeden, kto sa bude môcť oprieť o relatívne úspechy v úrade, navyše bude osobnosť (rozumej vyzerať ako osobnosť) a prijateľný pre obe krídla strany, teda ultra pravicu a ešte extrémnejšiu pravicu, súčasné republikánske "elity" situáciu nezachránia a v prezidentských voľbách utrpí strana porážku.
Problém je v tom, že keby taký človek existoval, jeho meno by bolo vďaka straníckej mediálnej mašinérii verejnosti známe už dnes. A ono nie je. Republikáni hrali v Kongrese v prvom roku Obamovej administratívy úlohu kolektívneho hrdinu, ktorý sa odvážne pustil do boja s rozmáhajúcim sa socializmom. Ich politika nemá žiadnu líniu, pretože nemajú politiku. A vďaka tomu, že demokrati stratili v Senáte superväčšinu, ku svojej spokojnosti sa môžu maximálne ufilibustrovať do spasenia.
Po Obamovej prvej Správe o stave únie Palinová povedala, že podľa jej názoru nebola podnetná. Pani spisovateľka... Nesúhlasím, ale veď nech si to myslí. Len si treba povedať, že keby sa medzi republikánmi našiel aspoň jeden, jeden jediný človek, ktorý by apeloval na hodnoty polovice Ameriky tak "nepodnetne" ako bývalý senátor z Illinois, so šancou na úspech, mohli by si konečne nahlas povedať: "Sme skrytí homosexuáli a dokážeme s tým žiť!"
