George W. Bush na konci roka opustí oválnu pracovňu a v kresle ho vystrieda demokratický kandidát, ktorého víťazstvo sa prehnalo Severnou Amerikou ako Katrina. Ľudia, ktorí si myslia, že za sebou zanechá rovnakú deštrukciu, sú tak obrnení emocionálnymi kváziargumentami, že presviedčať ich o opaku nemá cenu.
Problémová pre mňa nie je ani skupina tých, ktorí posledné dva roky volali po nádeji a teraz sa boja, že to zle dopadne. Nepochybujem o tom, že dezilúzia sa dostaví pomerne skoro, pretože je to úplne prirodzené. Ako keď sa dieťa teší mesiace na vianočný darček a keď ho konečne drží v rukách, po minúte ho zaujíma, čo dostane v nasledujúci deň. Zameňte si "dieťa" za"volič". Istý podiel sklamania je nevyhnutný.
Prečo sklamanie? Pretože žijeme v roku 2008, keď je svet v žumpe a ešte dlho bude. Nový americký prezident sa do histórie určite nezapíše ako ten, ktorý napravil krivdy, priniesol blaho a pod tlakom Lincolnovho syndrómu vyviedol hispáncov z otroctva. Prakticky to nie je možné a pochybujem, že ho niekto bude pucovať, keď sa mu to nepodarí.
Úprimne mi však vadia hlasy tých, ktorí sa snažia presvedčiť, že nenastane zmena a heslo Obamovej kampane "Change" spolu s "We can" zapadnú prachom. To je blud. Demokrati zvíťazili nielen v boji o Biely dom, ale aj o Senát. Capitol Hill sa prefarbí z červenej na modrú. Predstavte si budovu, v ktorej sedí povedzme 200 ľudí. V jeden deň sa títo ľudia postavia a vyprázdnia miestnosti a namiesto nich si sadne iných 200 ľudí s iným rozmýšľaním a spôsobom rozhodovania. Ak toto samo osebe nie je zmena, tak Obama je moslim a McCain dožije v zdaví.
Čo však neviem pochopiť vôbec, je predstava, že nový prezident bude pre Američanov znamenať pohromu. Nebude. Aj on to vie. Ako? Lebo nie je idiot a Američania nutne potrebujú prezidenta, ktorý je inteligentnejší ako oni, či už fanúšikovia, alebo odporcovia. On sám veľmi dobre vie, že vstúpil do bordelu. Vďaka podpore národa, Senátu, svojho kabinetu a poradného zboru však môže dokázať urobiť z tohto bordelu miesto, kde sa bude jeho pracujúcim obyvateľom žiť aspoň o máličko lepšie ako dnes.
Musím sa usmievať, keď vidím Obamu na obrázku ako mesiáša. Je to ohromne prehnané, ale skúsme sa s tým na chvíľu stotožniť. Aj mesiáš môže mať plno chýb. Gándhí si nevedel uvariť. Ani Ježiš nebol ideálny, napríklad sa vôbec nestaral o problémy bohatých ľudí. Stále je však najpozitívnejšou postavou brakovej literatúry a nesie so sebou sympatické posolstvo. Možno by dnes mal aj šancu vyhrať voľby, koniec-koncov, tiež bol čierny...
Obama však nie je mesiáš. Je to víťaz historických volieb, ktorý musí byť lepším prezidentom ako jeho predchodca. Dostal šancu na "Change" a príležitosť na "We can". Ak s nimi v konečnom dôsledku naloží zle, kríž si postaví aj sám. Teraz je to zbytočné a nezmyselné.
