Identifikácia KDS je na prvý pohľad veľmi jednoduchá - typická anti-systémová strana, ktorá chce prilákať protestné voličské hlasy. Zabaľme ju do konzervatívneho hávu, pridajme porciu momentálne veľmi chutného sociálneho cítenia, kritiku ostatných politických elít a máme trojicu starších pánov, ktorí si v saku a s kravatou aj líhajú. Sen o úspechu sa zrazu zdal taký reálny. Otázka: pán Bauer sa už zobudil?
Pri bližšom skúmaní je však s "definovaním" KDS veľký problém. Nezabúdajme, že kvarteto veteránov sa rozlúčilo s KDH nie na žiadosť "voličov, ktorí nie sú spokojní s vládou Róberta Fica, ale nie sú spokojní ani s doterajšou prácou opozície" (V. Palko, jeho maličkosť hovorca KDS). Odišli pre proklamovaný nesúhlas s väčšinovým postojom vedenia KDH. Verejnosti predostrené povedačky o predvolebnej inklinácii k Smeru boli v podstate iným vyjadrením túžby po tvrdo konzervatívnom a kresťanskom hnutí, ktorého hodnoty sa nebudú meniť na základe politickej objednávky. O anti-systémovosti tak môžeme hovoriť len v rámci univerza KDH, nie celej spoločnosti.
Fakt, že charakter protestnosti si budúca strana dala do curricula vitae, svedčí o aspoň minimálnom politickom ume. Už nejde len o zopár odpadlíkov z hnutia, ale členov nového politického subjektu, ktorého vznik musel mať aspoň jeden dôvod. A ten je celkom dobrý: obe strany parlamentnej sály skĺzli do pragmatizmu a my sme tí, ktorí majú na srdci i rozume hodnoty. A tie najsamlepšie - kresťanské. Vítaní sú všetci tí, ktorí nás rešpektujú takých, akí sme. Fajn, a kde ich hľadať? Problém je v tom, že skupina protestných voličov (hádam ich bude aspoň 10.000), nespokojných tak s činnosťou vlády, ako aj opozície, sa môže skladať aj z komunistov, väzňov a pomaly sa vytrácajúcich panslávov, ktorí sú na hodnotovej mape vzdialení na kilometre ďaleko od čohokoľvek. Keďže konzervatívni demokrati o nich nemajú záujem, oslovujú veľmi, veľmi úzku skupinu ľudí, ktorá je z kostola naučená tieto hodnoty aj otvorene zdieľať.
Vzhľadom na jasne vymedzený okruh potenciálnych voličov absolútne nie je príznačné hovoriť v súvislosti s KDS o populizme. Všetky základne atribúty nespĺňa a čisto povrchne si môžeme povedať, že založenie novej strany je samo osebe nepopulárnym krokom. Smiešne preto vyznieva názor sociológa Pavla Haulíka, podľa ktorého "problém subjektu KDS spočíva v tom, že striktne konzervatívne hodnoty na Slovensku veľmi nerezonujú". Hm, a nebol imidž nosiča striktne konzervatívnych hodnôt doteraz charakteristický pre KDH? Vďaka čomu inému boli nad desiatimi percentami? Vladimír Palko a spol (vtedy ešte aj Bauer) to povedali jasne: odchádzame, pretože KDH ustúpilo z hodnôt, ktoré takmer dve desaťročia ctilo. A je jedno, či ich ctilo naozaj. Podstatné je, že ich cieľom nikdy nebolo získať masovú podporu podľa aktuálnych nálad v spoločnosti. Haulík pri svojom závere vyšiel z chybného predpokladu, že voličov budú KDS oslovovať ako verzia KDH so striktnejším programom. Zo zatiaľ dvojbodového programu strany však vyplýva, že na programoch ostatných strán jej momentálne nezáleží, pretože na nich nezáleží ani samotným parlamentným stranám (spomínaný pragmatizmus), predovšetkým nie KDH.
Na začiatku som napísal, že osud KDS mi je ľahostajný. Želám im však tých 10.000 podpisov, nech sa o svoju budúcnosť môže aspoň snažiť. Síce zatiaľ nemá ani peniaze, ani štruktúru či program, ale za týždeň sa všetko stihnúť nedá.
