Hillary
Kandidátka na prezidenta USA Hillary Clintonová z Demokratickej strany sa približne pred mesiacom zúčastnila konferencie Take Back America 2007, kde užasnutému publiku povedala:
"Americká armáda uspela. Zbavila sa Saddáma Husajna, dala Iračanom šancu na slobodné a férové voľby. Je to iracká vláda, ktorá nedokázala prijať žiadne ťažké rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre ľudí."
Bývalá prvá dáma /a nádejná prvá žena/ spravila hneď dve chyby. Po prvé, prejavom nahnevala demokratov, ktorí jej stále nevedia zabudnúť hlasovanie za PATRIOT Act /Ďakujeme/ a aj keď jej reč obsahovala aj ostrú kritiku Bieleho domu, halou sa okrem zaplateného potlesku ozývalo bučanie. A po druhé, prejavom urazila republikánov, pretože im týmto podlým inotajom dala najavo, že nedokážu poriadne riadiť irackú vládu. Omyl.
Minulý týždeň sa do irackého parlamentu dostal ostatný návrh nového ropného zákona, ktorý nečakane schválila Rada ministrov. No, úplne nečakanie nie, 3. júla bol totiž premiér Nuri al-Maliki vyzvaný prezidentom G. Bushom, aby sa v tejto veci pokročilo "agresívnym spôsobom". Síce bez obetí, ale stalo sa a Irak nie je ďaleko od toho, aby z rúk jeho vlády /editorial Daily Star Lebanon/ zmizli právomoci nad tromi štvrtinami ropných polí. Nový zákon je celkom neskrývane ušitý na mieru zahraničným /zaoceánskym/ firmám, ktoré budú môcť užívať mnoho výhod odhadovaných 25 až 35 rokov.
Bolo by veľkým prekvapením, keby Spoené štáty a ich prezident nezaznamenal v tejto veci veľký úspech /jeho jediný okrem volieb ´04/. A senátorka Clintonová trafila vedľa. Americko-iracká vláda /na poradí záleží/ je zjavne dosť silná na to, aby dosiahla cieľ, pre ktorý vznikla - zabezpečiť občanom /mimo Iraku/ dostatok čierneho zlata. Clintonová ako správna kandidátka na prezidenta by mala každú iniciatívu, ktorá vedie k zlepšeniu života jej nádejných poddaných, predsa prijať a z jej pozitívnych výsledkov sa nepokrytecky tešiť. Aj keď to znamená, že prikývne hlavou republikánom. Veď minimálne jednu skúsenosť s tým má.
Matka zem
Sobota je pre mňa so železobetónovou pravidelnosťou pracovným dňom, keď využívam televíziu len na sledovanie športu. Mojej pozornosti preto ušla aj séria koncertov Live Earth, ktorá mala prostredníctvom tónov vyslať akési enviromentálne posolstvo.
Akcie tohto druhu nehodnotím, zaujímavý je názor povolaných. A jeden z najpovolanejších, africký Ježiš s írskou tvárou Bob Geldof, pomerne nečakane vyhlásil: "Prečo ich (Al Gore) organizuje? Aby nás upozornil na skleníkový efekt? Každý o tomto probléme vie už roky." Inými slovami, na pódiách sa hralo nadarmo. Cítim ťažkú iróniu, ale na druhej strane Geldofa chápem, pretože pocit daromnosti pozná. Pred 22 rokmi sa vďaka dvom ním zorganizovaným koncertom mohol zvedavý svet spýtať Etiópčanov, či vedia, že sú Vianoce. Odpoveď doteraz nedostal a v Etiópii sa stratilo takmer sto miliónov dolárov. Aj o tomto každý vie už roky.
