Aby ste nepochybovali, že začiatky beriem vážne, začnem zľava a uvidím, kam doprava ma to zavedie. Už len kvôli perexu som sa musel uchýliť k urdskému slovníku, no fuj.
Vedeli ste, že zbohom sa povie Kudá Háfiz? Teda, už len u nás, pretože, ako som sa dozvedel, ideológovia, nezmieriteľní s akokoľvek kompromisnou formou rozlúčky, nariadili zmeniť pôvodný pojem na Alah Háfiz. Asi sa zľakli, že obyčajnou komunikáciou hrozí masívne konvertovanie. Viem si predstaviť dialóg dvoch Arabov:
"Už musím ísť."
"Tak s bohom ostávaj."
"Kurva, a vieš, že to nie je až taký zlý nápad?"
Takto to nejde! Mimochodom, ono je to dosť zlý nápad, ale vysvetlite to človeku, čo má Alaha plné zuby.
Odhliadnuc od konca, neviem si predstaviť, že by chcel niekto pokaziť čokoľvek už na začiatku. Malo by platiť, že úmysel je dobrý. Je to vec národnej bezpečnosti, traduje sa, alebo cítim sociálne, aby sme po problémy nechodili tak ďaleko. Dobrotivosť ako najprijateľnejšia mediálna črta, dalo by sa povedať. Veď môžete niekomu vyčítať dobrý nápad? Okej, realizácia sa dá dobre skurviť, ale nikdy by sme nemali zabudnúť na sľubný začiatok. Ponuka a dopyt po dobre sa totiž vymykajú železnému pravidlu trhu; obe strany sú vyšponované do maxima, a väčšina nejakým zázrakom skončí v strate. Čo už potom môžu hovoriť také menšiny?
Hej, aj my cigáni chceme pokoj a spoločenské dobro!
Buď ticho a pracuj. Za pindanie máš hodinu neplateného nadčasu.
Na titulku záleží, pretože len tak sa okamžite dozvieme, že niekto má na srdci naše dobro.
Fico sa vyhrážal telesne postihnutým
Nie je to až také zložité. Vezmete si hlavného hrdinu, čo je dnes podľa mňa vskutku nedostatkový tvor (mimochodom, toto bol pôvodne preklep slova "tovar", ale dobré nápady niekedy vyskočia z klávesnice, keď ich absolútne nečkáte...), nasleduje nejaký veľký problém a načrtnutie riešenia. V prípade politikov sú síce premenlivé ako oblačnosť, ale aspoň cítiť úprimný nezáujem. Prepáčte, neúprimný záujem. No, to je jedno, titulok musí byť tak či tak presvedčivý. Musí svietiť, a to celý deň, ukladá zákon o mediálnej premávke. Takže ak pri čítaní zistíte, že v rámci bolehlavu vás bolia aj oči, pričom ako dôsledok vás môže zaskočiť explozívna hnačka, dôvod je zrejmý. Veľa pijete. Ale aj tie médiá s tým majú niečo spoločné.
Občas rozmýšľam nad tým, či je ešte možné, aby sme na prvý raz rozlíšili negatívny a pozitívny odkaz, ukrývajúci sa v titulku. Vezmime si trebárs tých postihnutých. Keď ste v osudný deň zhodou okolností šli okolo inkriminovaného miesta zjazdu týchto militantných vozíčkarov, čo by zákony do koša hádzali, nedostali ste chuť prísť k nim a poriadne im dohovoriť?
Názov článku nás nabáda k pomysleniu si, že premiér je hajzel, ktorý od partnerov v rokovaní žiadal, aby sa konečne postavili na vlastné nohy. A oni len chcú, aby ten, čo im s tým má pomôcť, dostal viac peňazí. Kde je zlo? Dajme tomu, že vieme, kto je obeť (úplne terestriálna ministerka); dajme tomu, že poznáme problém - veď aj tak chcú všetci viac peňazí, v tomto sme všetci postihnutí úplne rovnako. Niektorí to nerozchodia, zrejme. No v tomto konkrétnom spore nám asi nezostane nič iné, ako hodiť si mincou. A potom sledovať, kto sa za ňou načiahne ako prvý. Rozkopem Ti barlu, sviňa!
Dočolomanského zmenila rakovina. Sakra! To nie je dobrý spôsob propagovania nerezových hrncov. Ehm... Hej, ľudia, ja tu už dlho nebudem, ale tieto hrnce... Opäť, pozitívny alebo negatívny odkaz?
Choroby sú fajn, ľudia raz za čas potrebujú prejaviť súcit.
Ale čo je naozajstné terno?
Predstavte si, ako nejaký priemerný až podpriemerný spevák (bez urážky fanúšikov Roba Opatovského, síce sa snaží, ale radšej si dajte klapky na oči a ja si dám jedny na uši) sedí v kuchyni a dumá. Hmmm, chcelo by to preraziť na prvú stranu. Nový album žiaden, nápady už vôbec nie, o homosexuálnom partnerovi už vedia, vlastne o všetkých siedmich, chce to niečo poriadne. Mám to! Môj život nemá cenu!! a šup von z okna. Nemohol vedieť, že podlé denníky zaradia trojvetovú správu s početnými preklepmi v mene do sekcie Inzercia; sakramentská robota.
Ruku na srdce, kto už by dnes čítal celé správy? Alebo pozeral, ak to samozrejme nie je akási dôchodcovská rutina. Stará, poď rýchlo sem, tá nová sliepka zo spravodajstva nejako čudne vyslovuje dvojhlásky. A dones mi pivo.
Naozaj sme takí informačne lační, že musíme vedieť čo najviac? Jedna vec je, že by sme to mali vedieť, napríklad aby sme pri voľbách nemali zlý pocit z toho, že si opäť vyberieme podľa tvárí, lebo veď vieme svoje...
Piču vieme. Nosíme v hlavách titulky, nálepky a predsudky, občas obohatené o úplnú informáciu. Na zdroj by sa pre istotu nemal nikto pýtať. Samozrejme, je ťažké vziať niekomu presvedčenie, ale na druhej strane je možné, že veľká časť z neho sa premení na spleť útržkovitých sloganov akéhokoľvek typu. V opačnom prípade odporúčam súkromné hodiny eskapizmu, sú bohovské.
Napriek všetkému negatívnemu, záleží na tom. Všetky tváre a zvyšky tiel sú totiž zmotané do krásnej mediálnej špirály. Tá vám teda je... Už vieme, že na začiatku záleží. Je dobré si to zapamätať.
