Nik iný než majiteľ veľkoskladu s bižutériou a žijúca akčná figúrka Mr T. Da man, man! Eurosport pravidelne dávkuje jeho infomercial na zázračný kuchynský prístroj a nie je nič krajšie, ako vidieť obstarožného obtlstnutého černocha, ktorý má radosť z dobre uvarenej zeleniny. Vediac to tri dekády dozadu, Stallone by mal tretí ústny kútik smerom nadol. V záujme vlastných žalúdkov si to nepredstavujte.
Reklama na FlavorWave je stará už mnoho mesiacov, ale ani raz sa mi nepodarilo vidieť ju celú. Zistil som, že je to vlastne dobre, lebo má približne sedem hodín a nie je dostatok fernetu na to, aby som ju zvládol sledovať do úsvitu. Nevadí, za pokus to stálo a aspoň som sa potom ohromne vyspal.
Každá jej časť medzi nezmyselným predelom, kde reprízujú zábery staré desať minút, vyzerá ako tá najlepšia a po nej už nemôže prísť nič, čo by ju prekonalo. A nepríde. Keď je na obrazovke Mr. T, stav dosiahnutia vrcholu je konštantný.
Reklama sa začne a behom minúty máte chuť ísť do špajze, len tak sa poobzerať, pretože nič v nej nevyzerá tak dobre ako na stole pod drobnohľadom Mr. T a jeho fešnej sprievodkyne tajmi kulinárstva. Postupom času zistíte, že obaja robia z divákov staromódnych idiotov. FlavorWave zosmiešňuje mikrovlnku, rúru, sporák a všetky podobné ženské hračky. Máte chuť na grilovanú pizzu? Konečne si ju urobte poriadne. Zabudli ste rozmraziť kura? S touto vecou žiaden problém. Neustále vás nasiera susedkina čivava? Hmmm...
Reklama ako táto pripomína teen-horor. Pozeráte na slečny ako lusk, príde ľakačka, veľa krvi a je o jednu menej. Ak je režisér dobrý, šok splní svoj účel.
No režisér tejto informercial je génius. Môj žalúdok sa ešte nikdy tak nezľakol. Keď sa na maximum vystupňuje chuť pohltať rozprávkový steak, príde k najhoršiemu. Pred očami máte záber na kopu otrasnéha mäsa na preolejovanej panvici. Sú tam litre oleja, veľa litrov, a obrovská masa ďalších látok. Slovami klasika, takú sračku som nevidel od reklamy na konské preháňadlo.
V tejto chvíli neviete, čo so sebou. Masa hnusu pôsobí horšie ako elektródy v čínskom tábore, taká je to triaška. Pre istotu cez čierno-biely filter. Aký barbar takto žije?
V časoch slávnej propagandy Chucka Norrisa sa kamoš vždy hihňal na tom, že izbové fitko je síce úplná novinka, ale ktokoľvek v zábere presvedčivo tvrdil, že je s ním spokojný už niekoľko rokov. Kuchynský zázrak je iný dokonca aj v tomto. Nejde na vás rokmi, ale počtom zákazníkov, ktorí za posledné mesiace vyliezli z jaskýň a pochutnávajú si na lepšom mäse ako my. A, samozrejme, majú oveľa menej práce s umývaním riadu.
Keď zistíme, čo všetko sme doposiaľ robili zle, čierno-biely filter zmizne a taniere opäť hrajú všetkými farbami. Usmievam sa, lebo kde je Mr. T, tam dobro zvíťazí nad zlom. Dokonca aj vtedy, keď mu brušné svaly zakrýva snehovo biela zástera.
Čumel som na to už dobrú polhodinu a taký som bol ochujelý, že som si vravel, že už by mohla prísť reklama. Nech dám čas nikotínu upokojiť nočné chute. Mr. T nedovolil odísť. Vďaka jeho výkonu, ktorý v sebe skĺbil intelektuálny podhľad, jemné odtiene nálad (dvoch) a prvky klauniády, sa obecenstvo premenilo na afektované zhluky protoplazmy bez ohľadu na to, či im účasť niekto preplatil. Potlesk na obrazovke bol po všetkých stránkach zaslúžený. Tušil som, že zďaleka nie sme na konci, ale ja osobne som definitívne bol.
Plná dojmov mi myseľ zablúdila k Rasťovi Piškovi. Patril som ku skupine tých, ktorí sa v začiatkoch nemenovanej reklamnej televízie išli rozplakať od smiechu, keď kedysi vtipný človek počas potuliek supermarketom súkal frky o lacných nanukoch. Napríklad, parafrázujem, nejedzte ho pri počítači, lebo by mohol zamrznúť. Jeho vstupy patrili do kategórie "tak strašne zlé, až je to dobré".
Dnes? Ukameňujte ma, ale mám pocit, že prišiel na to, ako to robiť v pohode, aspoň v náznaku nenútene, prestal sa kokotiť a celkom mu to pasuje. Až taký masochista nie som, aby som na tú stanicu zízal pravidelne, ale keď už ho tam zbadám, podiel hysterickosti je minimálny.
Čo týchto dvoch ľudí spája? Zjavne nič. Ani len účes. Len to médium. Tupá reklama zostane tupou reklamou a v prvom rade záleží na potenciálnom kupcovi, v akom bytostnom rozpoložení ju sleduje. Americký divák zrejme rád absorbuje štýl, v akom mu predkladajú zázračné produkty, ktoré majú nahradiť zázračné produkty spred roka. Pred našimi obrazovkami sme svojho času hltali Jána z WS-teleshoppingu a jeho primitívnu sadu na rezanie zeleniny.
Veľký rozdiel v tom nie je a povedzme, že dôsledok zostane rovnaký. Ja viem len to, že matkine rezne sú najlepšie, po grilovačke s Mirom som ochotný drhnúť mriežku sťa nevoľník a uhorku si viem nakrájať skurveným nožom. Na druhej strane, raz môže prísť niečo vskutku, vskutku revolučné...
