Sedeli sme s kolegyňami v pondelok na obede a rozprávali sme sa, čo nového sa udialo v našich svetoch cez víkend.
"Brina je kotná." Ozvala sa Petra, zatiaľ čo sme čakali kým nám čašník prinesie hlavné jedlo.
"Ale? Ako? Kedy? Kde?" Neverila som.
"Sú dve možnosti... Buď som ju pri poslednom háraní neustriehla poriadne, alebo..."
"Alebo?"
"Alebo tá starenka v Zoo mala pravdu a môže za to ten bocian..."
"Bocian?"
"Áno..."
"Skús vysvetliť..."
"No, pred dvoma týždňami, keď bol jeden z tých pekných víkendov sa mi už nechcelo po tom daždivom týždni sedieť doma. Tak som sa v nedeľu vybrala sama na prechádzku do Zoo. S tým, že cestou tam si kúpim nejaké babské čítanie, posadím sa tam na lavičku. Striedavo si budem čítať, opalovať sa a pozorovať len tak cvrkot naokolo. Relaxovať. V Zoo som si sadla oproti výbehu v ktorom boli i bociany. Chvíľu som si čítala, keď sa pred mojou lavičkou zastavil postarší manželský pár. Rozprávajúci sa:
On: Pozri drahá, ten bocian stojí na jednej nohe. Vieš čo to znamená?
Ona: Drahý, bolo by to fajn, ale my už deti mať nemôžeme... Jedine, že...
Pani sa otočila smerom ku mne pozerajúc na mňa dokončila myšlienku.
Ona:... by ten bocian nebol tu pre nás, ale patril tamtej slečne.
Pani sa otočila späť k manželovi, ten prikývol a šli ďalej. Ja som ešte chvíľku sedela na lavičke, pozerajúc sa na bociana, čo stál na jednej nohe. Zbalila som si do kabelky rozčítaný časopis a šla domov. Len čo som otvorila vchodové dvere do bytu, vrhla sa na mňa Brina a oblízala mi celý makeup z tváre."
"Takže..."
"Takže už vieš ako, kedy, kde a prečo je Brina kotná. Nabudúce mi pripomeň, keď uvidím stáť bociana na jednej nohe mám schmatnúť k sebe nejakého chlapa a nie svojho psa."
A zatiaľ, čo mi sme sa obe schuti smiali, čašník nám akurát priniesol hlavné jedlo.
