On /20 rokov i s topánkami/: Adi? Tebe som nevravel, ale mám osobnostnú krízu, alebo ako to nazvat... Včera som bol označený za bradatého pána... Nejakými 14-15 ročnými dievčatami...
Ja: Ticho počúvam a uškŕňam sa od ucha k uchu...
On: hahaha.....
Ja: Počuj, ako si to kedysi sám povedal? Adi, nechaj nás, už sme dospelí? smejem sa
On: Neviem ako to s tým suvisí...
Ja: Súvisi veru.... Smejem sa a vyplazim mu jazyk
On: A navyše ja som traumatizovaný, a ty na mňa takto...
Ja: Zvykaj si, pretože čím budeš starší tým viac a častejšie budeš ujo a bradatý pán..
On: Bradatý nebudem... Ja s nimi vybabrem, oholím sa, taaaaaaaaak...
Ja: Oholený-neoholeny, stále už budeš ujo.. :D
On: Ggrrrrr ...
Ja: S kamarátskou láskou v očiach naňho pozriem /predsa len som oproti nemu už stará lama/ a odpoviem - Sľubujem, že keď budeš v mojom veku a nejaké škvŕňa ti porozpráva o tom čo ty mne teraz, tiež sa budes len uškŕnat.. :)
Venované UPM a TNB...
