Máme to tak zafixované, že prázdna peňaženka je spojená s nedostatkom, hladom a podvýživou. Lenže toto je stereotyp. Obezita sa nielen že nevyhýba nízkopríjmovým skupinám, ba dokonca v chudobnejších rodinách je často viac doma, ako u tých bohatých. Čenkovej deti by dnes mohli byť žiaľ chudobné a obézne.
Profesor epidemiológie Adam Drewnowski, riaditeľ Centra výživy a verejného zdravia Washingtonskej univerzity, múdro povedal, že „ľudia nie sú chudobní dobrovoľne a obéznymi sa stanú najmä preto, že sú chudobní.”
Na Slovensku nám obezita neutešene rastie, najväčšia zdravotná poisťovňa v tomto roku uverejnila informáciu – a nie je to iba vina „dištančného vzdelávania“ – na Slovensku je 9 a pol percenta chlapcov a takmer 9 percent dievčat obéznych. Je to 70 tisíc mladých ľudí pod 20 rokov!
Ani údaje WHO nesršia optimizmom, veď podľa aktuálnych údajov WHO trpí asi 855 miliónov ľudí podvýživou. A 1 miliarda 718 miliónov ľudí majú nadváhu, z toho viac ako trištvrte miliardy ľudí má obezitu.
Paradox a westernizácia
Ľudia sa stávajú obéznymi nielen preto, že sú bohatší. Paradox vzťahu obezity a chudoby pozorujeme najmä vo vyspelých aj rozvojových krajinách.
V rozvojových krajinách spolu s ekonomickým rozvojom a rastom príjmov narastá počet ľudí s nadváhou a obezitou. Tento paradox súvisí s ľahkou dostupnosťou a nízkou cenou vysoko a ultra spracovaných potravín, ktoré obsahujú „prázdne kalórie“ a nemajú žiadnu nutričnú hodnotu. K dnešnému dňu bol tento paradox opísaný v Spojených štátoch, Veľkej Británii.
( Żukiewicz-Sobczak W, Wróblewska P, Zwoliński J, Chmielewska-Badora J, Adamczuk P, Krasowska E, Zagórski J, Oniszczuk A, Piątek J, Silny W. Obesity and poverty paradox in developed countries. Ann Agric Environ Med. 2014.)
Obezita je na vzostupe aj v rozvojových krajinách. Je to aj „westernizáciou“, to znamená, že stúpa ponuka potravín, najmä tých lacnejších a ultra spracovaných potravín či “fastfoodov“. Príjem vysoko prevyšuje potreby nášho tela. Navyše, chudoba dnes neznamená nedostatok peňazí. V prvom rade má chudoba sociálny rozmer – vyššia nezamestnanosť, nižšia úroveň vzdelania a nepravidelné stravovanie, nízka fyzická aktivita (u chudobných sa spája s nedostatkom peňazí na športové vybavenie), nedostatok voľnočasových aktivít.
Nedávno realizovala Slovenská poľnohospodárska univerzita spotrebiteľský prieskum, v ktorom vyše 86 % účastníkov deklarovalo, že má záujem stravovať sa zdravo. A pritom viac ako tretina – v niektorých vekových kategóriách takmer polovica ľudí na Slovensku je obézna. A najväčšiu skupinu obéznych (takmer 38 %!) stretnete v nízkopríjmovej skupine (s príjmom do 700 eur mesačne).
Obezitogénne prostredie a obezitogénna doba
Naša doba je obezitogénna, podnety, ktorá v nás vyvolávajú túžbu po jedle vidíme denne. Nákup potravín sa stal rituálom, návštevou rajskej záhrady, kde si na svoje príde každá chuť. Na druhej strane je to chýbanie podnetov a podpory k fyzickým aktivitám, napr. aj nedostatok cyklotrás. Zdravý životný štýl radi deklarujeme, ale v skutočnosti je väčšina našej populácie usadená.
Obezita vzniká aj preto, že si nevieme vybrať nutrične hodnotné potraviny. Nezaujímame sa o informácie o zložení potravín na obale, aj keď ich tam výrobca uvádza. Často sú tieto informácie veľmi malým písmom, čo je pre väčšinu spotrebiteľov nečitateľné. Sme nutrične negramotní. Problém ale nemajú iba Slováci.
Európska únia sa už dlhšie snaží nájsť vhodný spôsob ako budovať návyky lepšej životosprávy a znižovať epidémiu obezity. Cieľom tohto európskeho projektu je zaviesť jednotný systém nutričného označovania potravín, ktorý má poskytnúť transparentné informácie o výživovej hodnote výrobkov zjednodušenou formou. Vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a iných európskych krajinách už funguje tzv. systém Nutri-Score. Tento systém zrozumiteľne označuje výživové hodnoty potravín. Spotrebiteľ hneď na prednej strane obalu vidí na farebnej škále podobnej „energetickému certifikátu“ písmeno, ktoré znázorňuje akú má potravina výživovú kvalitu. Tým pádom sa môže spotrebiteľ pri každom nákupe rozhodnúť pre zdravší životný štýl.
QUO VADIS?
Pandémia obezity patrí medzi výzvy verejného zdravotníctva už tri desaťročia a ak ju nezastavíme, máme a budeme mať čím ďalej viac vážnych problémov. Zbierka ochorení, ktoré sú spojené s obezitou, je vskutku rozsiahla, je ich viac ako 200! A následky bude znášať celá spoločnosť, sú to nielen zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť ale aj náklady spojené s práceneschopnosťou a invalidizáciou. Nehovoriac o dopade na ekológiu, obezita má dokonca negatívny vplyv aj na tvorbu emisií.
Takže moje odporúčanie: Každý deň je novou príležitosťou pre prevenciu obezity. Dajme prednosť kvalite nad kvantitou jedla.
