Počas môjho dobrovoľníckeho pôsobenia v organizácii ADRA Srbsko v Belehrade som sa podieľala aj pri práci s marginalizovanými skupinami, hlavne rómskymi komunitami. V rámci komunitného centra sme sa zameriavali najmä na deti v školskom veku, no nezabúdali sme ani na podporu dospelých poskytovaním materiálnej pomoci.
Mala som možnosť sa stretnúť s mnohými príbehmi, ako aj bariérami, ktorým čelia deti z marginalizovaných komunít. Tieto problémy, ktoré sú tak rôznorodé ako samotné osady, v ktorých žijú, majú výrazný vplyv na životy detí a ich schopnosť získať kvalitné vzdelanie.
Jedným z najhlavnejších problémov, podobne ako aj v iných krajinách, je rozšírená diskriminácia. Diskriminácia je prítomná nielen na individuálnej úrovni, ale aj v inštitucionálnom prostredí, čo často vedie k tomu, že mnoho detí z vzdelávacieho systému odchádza a teda častokrát nemajú dokončené ani základné vzdelanie. Táto prax zasahuje nielen do ich vzdelania, ale aj do sebavedomia a všeobecného sociálneho rozvoja.
Okrem diskriminácie čelia deti z rómskych komunít často aj nedostatku základných materiálnych zdrojov pre vzdelanie. Chýba im nielen prístup k učebným materiálom a knihám, ale aj adekvátne podmienky na učenie sa. Mnoho z nich pochádza z prostredia, kde nemajú prístup k elektrine, či kúreniu.
Problémom spojeným so vzdelávaním je taktiež, podobne ako aj na Slovensku, nedostatok odborných asistentov na školách, či výučba v rómskom jazyku, ktorým hovorí väčšina z detí. Na problém častého predčasného odchodu a nedostatku personálu na školách sme sa snažili orientovať aj v našom komunitnom centre.
Naše mimoškolské aktivity sa často zameriavali na spoločné plnenie domácich úloh, hranie logických hier a tvorivé práce. Hlavným cieľom našej činnosti však nebolo nahradiť formálny školský program, ale skôr ho doplniť a poskytnúť deťom dodatočné vysvetlenia či motiváciu, aby lepšie porozumeli učivu.
Tieto aktivity boli pre mňa nesmierne hodnotné. Spoločné učenie prinášalo nové poznatky nie len im, ale aj mne samotnej. Od učenia sa nového jazyka po vnímanie niektorých vecí z iného uhľa pohľadu. Vo všeobecnosti máme tendenciu generalizovať, ale práve práca s týmito deťmi ma utvrdila v tom, akí jedineční je každý z nich. Každé dieťa v našej skupine malo svoj vlastný potenciál a záujmy. Mnohé z nich sa zapájali do rôznych aktivít s nadšením a bavilo ich niečo iné.
Jedného chlapca nadchli puzzle, pri ktorých bol schopný úplnej koncentrácie. Iné dievča zase napísalo nádherný príbeh, ktorý nám neskôr s radosťou prednieslo. Ďalším deťom zasa robilo radosť, keď ma mohli učiť srbský jazyk a cyriliku, čím si sami precvičovali písanie a čítanie, alebo keď sme sa, na druhej strane, mohli učiť spolu anglicky. Mnohé z nich ukázali svoj talent počas príprav na vianočnú besiedku, keď sme spolu trénovali spev. Každé dieťa mohlo svojimi záujmami a schopnosťami prispieť k našej skupinovej dynamike, čo bolo úžasné sledovať.
Zaujímavým príkladom bol asi deväťročný chlapec, ktorý prišiel do nášho centra spolu s mamou, počas môjho prvého týždňa. Napriek tomu, že medzi nami existovala jazyková bariéra hrali sme spolu jednu hru, kde prejavil veľmi dobré logické myslenie. Tento chlapec sa pravidelne zúčastňoval našich aktivít a postupne sa javil veľmi zdatný aj v koordinovaní a pomáhaní ostatným deťom.
Tieto mimoškolské doobedia však pre mňa predstavovali niekedy aj výzvu. Problémy s koncentráciou, spôsobovali ťažkosti pri koordinovaní väčšej skupiny detí ako aj pri udržiavaní ich motivácie. Veľkou ťažkosťou bola aj nedostatočná jemná motorika. Niektoré deti, aj z vyšších ročníkov, mali problém s držaním pera, či ceruzky, čo spôsobovalo ťažkosti pri písaní domácich úloh.
Práca s deťmi si automaticky vyžadovala aj komunikáciu s rodičmi. Veľká väčšina z nich boli z iniciatív ADRA Srbsko podľa slov nadšení a deti v aktivitách podporovali. Na druhej strane sa častokrát stávalo, že na aktivity zabudli, prípadne nedostatočne pripravili svoje deti, čo sťažovalo celkovú organizáciu a koordináciu skupín.
Podobne ako na Slovensku, systémová diskriminácia, medzigeneračná chudoba a marginalizácia rómskych komunít predstavujú komplexné problémy, ktoré vyžadujú spoluprácu na všetkých úrovniach spoločnosti. Napriek tomu verím, že aj malými krokmi je možné prispieť k zlepšeniu tejto situácie, či už prostredníctvom zvýšenia motivácie detí vo vzdelávaní alebo vytvorením bezpečného prostredia, v ktorom sa môžu slobodne realizovať.
Rada by som sa poďakovala organizáciám ADRA Slovensko a ADRA Srbsko za možnosť zúčastniť sa na tomto projekte a za príležitosť pomôcť malým dielom k zlepšovaniu spoločenských problémov.
. . .
Dobrovoľnícke vyslanie Kristíny bolo financované zo zdrojov Oficiálnej rozvojovej pomoci SR.
