Listy pomaly padali na chladnú zem, keď sa malábiela truhla spúšťala dolu za zvukov plačúcich ľudí. Bola ešte tak mladučká,nevinná, za nič nemohla. Veronika mala iba šesť rokov a život sa pre ňu skončilbehom jednej noci. Padá posledná hruda hliny, všetci opúšťajú cintorín a už sak nej skoro nikto nevráti. Veď čas nám dovoľuje zabudnúť... Teda aspoň niekomu.
Veronika vyrastala so svojou mamou, otčimom amladším bratom. V septembri nastúpila d 1.triedy a tešila sa z novýchspolužiakov a kamarátov. Poobede, ako vždy prišla zo školy a už z diaľky počulakrik. Krik, ktorý musela počúvať už toľkokrát predtým. Oči sa jej zalialislzami, nechcela vojsť dnu, ale suseda ju povzbudila slovami, aby sa nebála,veď predsa v každej rodine príde k hádkam, tak nech sa nebojí a pokojne môžeísť domov. Utrela jej slzy a Veronika sa poslušne rozbehla domov.
Suseda zatvorila dvere, sadla si k svojmučítaniu, keď tu zrazu začula výstrel. Šokovaná vybehla von, pozrieť sa, čo sadeje. Zbadala Veronikinu mamu, ako kričí o pomoc. Na zemi ležala maláVeronika a z hlavy sa jej valila krv. Záchranka prišla o niekoľko minút.Veronikin stav bol vážny a lekári jej nedávali veľkú šancu.
Začal sa dlhý výsluch. Kto to spravil?? Obajarodičia tvrdili, že to spravil ich mladší, vtedy 4- ročný syn. Napokon samatka, možno pod ťarchou výčitiek svedomia priznala, ako to bolo. Hádali sa smanželom, ktorý na ňu vytiahol zbraň. Zbadala to Veronika a chcela chrániťsvoju mamu. Skočila vystrelenej guľke priamo do cesty a tá ju zasiahla dopravého oka.
O pár dní volal lekár z nemocnice, že by bolonajlepšie odpojiť Veroniku z prístrojov, nakoľko nastala mozgová smrť a už sajej nedá pomôcť. Bolo to neskoro večer, keď jej zastavili prívod kyslíka,naposledy sa nadýchla a odišla tam, odkiaľ niet návratu. Matka okamžitesúhlasila s odpojením a nechcela svoju dcéru ani vidieť. Dodnes tvrdí, že sahádali kvôli nej a keby jej nebolo, nemusel ísť jej manžel do väzenia na 5rokov. Áno, 5 rokov dostal za svoj ohavný čin.
Starká jej uložila do truhly bábiku, ktorú malapre ňu pripravenú na Vianoce a s ktorou sa už nikdy nemohla hrať. Je to jedináosoba, ktorá nikdy nezabudla na svoju jedinú vnučku. Dodnes v nej rezonuje nemávýčitka, prečo to spravil, veď to bolo len nevinné dieťa, ktoré predsa nemôžebyť ničomu na vine. Ľutuje, že si ju nemohla vziať do výchovy, ale bývala usyna, ktorý to nechcel dovoliť a ktorý, smutnou zhodou okolností, taktieždvakrát sedel za vraždu. Keby... žiadne keby neexistuje. Už je neskoro. Ktovie,aký život by ju tu čakal. Jej mladší brat, 19 - ročný, teraz sedí zaznásilnenie, otčim za krádeže. Len z malej Veroniky je anjelik, na ktorého užvšetci zabudli.
