Dve hodiny. Bol opäť čas ísť do práce. Vcelku som sa aj tešila, veď to bola iba práca v malej drogérii, kde tej roboty zas nie je na roztrhnutie. No vždy sa nájde niekto, komu sa podarí dačo ukradnúť, teraz v lete najmä prostriedky proti hmyzu. Veď keď im už iba to ku šťastiu chýba...? No udivuje ma, že tam chodia skôr bohaté paničky, na ktoré by človek ani nepovedal, že by boli schopné kradnúť, no keď im nejaký ten tovar v rukáviku nájdeme, len sa čudujú, ako sa im tam dostal. Veď snáď ja som im ho tam nehodila...
No niektoré dni sú ozaj doslova fascinujúce, lepšie povedané nadmieru prekvapujúce. Vošiel k nám raz mladík, mohol mať okolo 25 rokov a už hneď z dverí bolo na ňom vidieť obrovskú nervozitu. Asi pol hodinu pobehoval po obchode, ja som mu išla v pätách už ako tieň, nech zas nič nezmizne. Veď nič iné nerobil, iba si naložil tovar do košíka a vzápätí zase vyložil. Tak som sa ho teda spýtala, či nepotrebuje pomôcť. Pozrel na mňa ako na zjavenie, tak som mu pre istotu otázku zopakovala. rýchlo pokrútil hlavou, že nie. Tak som mu už razantnejším, no stále príjemným tónom naznačila, že ak nič nepotrebuje, mohol by aj pomaly odísť. Už celá drogéria nevoňala po parfumoch, ale po zvláštnych výparoch, ktoré z neho išli.
Takto sa tam prechádzal, keď už aj kolegyni došla trpezlivosť a slušne sme ho požiadali aby odišiel. Vtom sa na nás osopil, že sa tam nemôže ani prechádzať. Je zaujímavé malý obchodík považovať za promenádu, veď vonku je oveľa lepší vzduch. Chytila som teda mobil do ruky, že zavolám sbs-kára. Kolegyňa ho opatrne chytila z aruku, pretože mal problém nájsť východ. Vtom sa však zvrtol a prosebným pohľadom na nás pozrel. Takmer zúfalo vykoktal, či si môže aspoň trochu parfumu streknúť. Keďže tam máme veľa starých testerov, ku ktorým už chýbajú vône, tak som mu jeden vyradený podala. Skoro mi ho vytrhol z ruky a ako najviac mohol, strčil si pumpičku do nosa a strekol. V nemom úžase sme naň pozerali, čo to stvára a prečo si strieka parfum do nosa. Žeby overený postup, ako predísť nádche???
Keď už konečne si urobil dobre a nastriekal si do nosa parfum, tak sa smelo spýtal, či tam predávame aj alpu. Samozrejme, že áno, tak si vypýtal dve fľašky. Pekne zaplatil a s úsmevom na tvári odišiel. Vonku sa postavil a doslova exol do seba fľašku alpy. Pozreli sme s kolegyňou na seba a udivene za ním pozerali, ako spokojne odchádza a ako mu je hneď lepšie. Ako málo chýba človeku ku "šťastiu"...
