Všetci, celá rodina sa chodila pozerať na dcérku, ktorá sa narodila. Oni jus pocitom hrdosti každému radi ukázali, veď sa chceli popýšiť svojim najväčšímpokladom. Len Annina svokra vravela, že to nie je vhodné, trochu namietala, načo mladí nereagovali. Veď prečo by ju mali skrývať?
Ich veľké šťastie však netrvalo dlho.Prešlo niekoľko mesiacov a raz večerAnna našla v obývačke manžela s ich dcérou v náručí. Dieťa malo štyridsaťstupňové horúčky a ťažko dýchalo. Utekali preto k lekárovi, ktorý však ich dieťatkunič nezistil. Dal im len lieky na zníženie teploty a odporučil, aby malejdávali zábaly a ráno s ňou prišli znovu.
Keďže teploty neklesali, odniesli ju do nemocnice. Tam im povedali, že sú toosýpky. Celý týždeň sa jej zdravotný stav ani nezhoršoval, no ani nezlepšoval,preto ju previezli do špecializovanej nemocnice, kde ešte v ten večer opol jedenástej ich malá dcérka zomrela. Nikto z persnálu to však nechcel Annepovedať. Až k nej napokon pristúpila mladá rehoľná sestrička a chytila ju zaruku so slovami : " Mamička, neplačte! Ja som bola pri vašom dievčatku doposledného výdychu s takou láskou a nehou, ako by ste pri nej bola vy."
Prišli Vianoce a Annou miesto radosti prenikal nesmierny žiaľ. Po návrate zpolnočnej omše si aj s manželom ľahli spať. Celú noc preplakala, cítila sanesmierne prázdna, slnko pre ňu vyhaslo. Takto žila ešte pár mesiacov, kýmnezistila, že je opäť tehotná. Presne 30.decembra 1965 sa jej narodila krásnazdravá dcérka, ktorá bola tak veľmi podobná tej prvej, s malým materskýmznamienkom na ľavej rúčke.
Po svojej staršej sestričke zdedila nielen znamienko, ale aj rovnaké meno :Tatiana.
