Mesiac sa nám pletie pod nohy
Oči kobry - model nekonečnej dokonalosti
Niet tak široký úsmev, čo je pomenovaním radosti,
ktorú moje srdce píše do slohy
Keď vidím tie dve iskričky
Dve postavy stretáva noc čo noc ulica
Skazené telá bezcielne blúdia
životom ruka v ruke a jednoducho sa ľúbia
kresliac si teplučké bozky na líca
Ohníkov plné ručičky
Svetadiely sú infikované nami
Všetko sa kartami zabáva, stavia si záchod
Drobnými ľudskými prštekmi tlmia ten rachot
Nie sme si istý, či sme len hrami
Či reality kúsok maličký
Čo spoza klobúka lásky vopchá Boh veľkou
vráskavou dlaňou do ešte pomyselnejšej krabičky...
Tetris je hra a my jak blázni zuby
priateľsky ceríme,
Všetko môže sopka vdýchnuť
Krik a radosť môže stíchnuť
Len my nebudeme váľať sudy, lebo
sa ľúbime
V piesku dve morské mušličky...
