V podsvetí vlkov, kde vietor sa strieda,
Hreje ma slnko, no zaspať sa nedá...
Srdce je rozpálený vriaci kameň...
Na všetky pocity si rýchlo spomeň!
Ako sa tváriť?
A kde až siahajú priepaste?
Suché oči, slza vo mne a zovreté zápästie..
Nad osudom, silou a vlastnou aurou, čo ma objíma
Neodlučiteľne ako ty..
Tak ľúb ma alebo zabi ma!
Zmysel bytia sa mi akosi stále rosí..
Blúďme slovami,
ale buďme pri tom bosí..
Prosiť nemôžem nahlas, iba ak v balóne..
Kde je teda tá hranica v každej zábrane?
Pokiaľ je ulička a odkiaľ sa tiahne diaľnica?
Zmätok uspáva ma s tichou tmou na lícach..
Spokojnosť je tajomstvo strelcovho praku..
Keď plameň stúpa, pletie si straku..
Vrážam do ľudí a potím sa davom..
Nechcem už plávať takýmto stavom..
Čo všetko v človeku zostáva vpísane?
Dráždim si zbytočne myšlienky v pyžame...