Všetko sa to začalo v 15-tich rokoch, keď som sa celá obsypala červenými nepríjemnými, neustále dráždiacimi fľakmi. Len pre predstavivosť, takto to vyzerá:
Na začiatku keď sa mi to stalo, nikto nevedel čo mi je.. Nehovorím o rodine, ale hovorím aj o lekároch. Celé roky mi tvrdili že mám atopický ekzém, asi J Ležala som v nemocniciach, kde na mne celý mesiac skúšali rôzne mastičky a procedúry, a keď nejaká zabrala a moje telo bolo troška bledšie, nie červené, bola to pre nich výhra. Celé dni a noci som mala na sebe nepríjemné, mastné, smradľavé maste, ktoré mi akurát lepili oblečenie na pokožku. Keď prišlo obdobie leta, nebolo to pre mňa práve v puberte to štastné obdobie, nemohla som ukazovať svoje dlhé nohy, obliecť si krátke tričko a kraťasky. Ja som sa totiž za seba hanbila. Bála som sa, že keď ľudia uvidia, čo som zač, budú sa mi smiať a budú sa ma báť, že odo mňa niečo chytia.. Čiže som radšej nosila dlhé veci, ak to na mňa prišlo. Raz som ležala v nemocnici tu v Košiciach, kde som začala mať tieto problémy aj na tvári a mastičky, lieky, proste bežné liečenie mi nepomáhalo. A to bol veľký problém, lebo sa blížil koniec môjho pobytu a ja som nebola fit. Tak sa lekári rozhodli že na mne vyskúšajú kryoterapiu. Viete, keď to nejde po dobrotky, tak to spravíme ináč. Vypálili mi tvár.
Od 15 rokov až do 25 som ustavične mala obdobia, kedy sa mi psoriáza objavila a potom zmizla.. Modlila som sa nech sa mi aspoň vyhne tvári aby som mohla bežne fungovať, chodiť do školy, mať priateľov, proste vyzerať ako úplne normálna baba..
Bolo mi ľúto aj mojich rodičov, ktorí so mnou pochodili kade-tade po rôznych klinikách, doktoroch, ľudových liečiteľov a dokonca so mnou absolvovali aj návštevu u exorcistu. Nič mi žiaľ nepomohla. Vtedy som pochopila a zmierila som sa, že je to môj údel. Zmierila som sa s tým, že takto budem vyzerať do konca života.
V túto moju kapitolu života som sa prvýkrát stretla s mojim manželom. Paradoxne na ceste do Chorvátska, k moru. Samozrejme že som sa časom spoznala aj so zvyškom rodiny a práve vďaka nim som dostala možnosť zmeniť si život. Mať sa lepšie.
Vedela som že manželova rodina žije zdravým životným štýlom, že sa snažia dodržiavať celý ucelený systém zdravia a majú sa fajn. Nebývajú chorí a nemajú ani žiadne problémy so zdravím. Pravdupovediac, až po rokoch som prišla s maličkou dusičkou za otcom môjho manžela a požiadala som o pomoc, o radu. A vtedy sa to všetko začalo.
Prišla som k novým informáciam, pochopila som, že nik iný, žiadni lekári, špecialisti ani všelijakí liečitelia mi nedokážu pomôcť. Pochopila som tiež, že lekári celý život len liečia. Ale ja som mala liečenia už dosť. Chcela som sa vyliečiť! A jediná cesta ako sa vie človek skutočne uzdraviť je získať nové vedomosti. Uvedomila som si, že aké má človek vedomosti o zdraví, taký je aj jeho skutočný zdravotný stav.
Začala som sa zaujímať o zdravie, veľa som čítala, študovala a celý systém zdravia dávala aj do praxe. Výsledkom bol môj malý zázrak.. Môj úspech. Psoriáza sa stratila. A takto dnes vyzerám a som na to hrdá!
Zistila som, že ľudské telo je síce veľmi zložitý organizmus, ale jeho údržba je úžasne jednoduchá a dokáže ju zvládnuť každý z nás!
Dnes som presvedčená o tom, že ľudia sa môžu mať lepšie a preto to budem šíriť medzi ľuďmi. Aj prostredníctvom mojich blogov. Chcem ukázať ľuďom novú cestu, cestu ako sa môžu uzdraviť aj bez liekov a bez lekárov. Verte mi, že sa o seba viete najlepšie postarať len vy sami! A to jediné čo k tomu potrebujete je zdravý sedliacky rozum..
