Márne sa čajka pokúšala nájsť niečo do zobáka. Bola užcelkom premočená od dažďa a na pokraji síl. Zložila si hlavu na hruď a zaspala.
Ráno sa more upokojilo aspoň čiastočne a zopár rybárov ktorí už mali dosťsedenia doma sa vybralo na more. Čajka zatiaľ pozerala okolo seba, ale nenašlanič na žranie. Okolo obeda sa vrátil prvý rybár, potom druhý a neskôr ajostatní. Ale čajku si nikto nevšímal. Prečo by aj, veď v prístavoch zvykne byťveľa čajok.
Na obzore sa objavila posledná rybárska loďka. Úlovok bol dobrý a tak poslednýrybár spokojne vplával do prístavu a už sa tešil na chvíľu, keď si dá v krčmesvoje každodenné pivko. Vykladal ryby v prepravkách a myšlienkami už bol niekdeúplne inde. A tak si vôbec nevšimol, že mu vypadla veľká ryba. Odišiel nastarom rozheganom aute a prístav ostal znova pustý.
Čajka sledovala rybára odkedy začal vykladať ryby a ryba na klzkých doskáchmóla neunikla jej pozornosti. Sťažka sa priblížila k rybe a chcela ju pažravoprehltnúť celú. Ryba však bola príliš veľká a čajka príliš malá. Na pokrajivyčerpania začala zobákom trhať mäso s boku ryby, chutilo však inak akozvyčajne. Keď sa stará čajka nažrala, odkrivkala pod mólo kde ju tak nebičovalstudený vietor a večer ju opustili sily nadobro.
Odletela do nebíčka čajok kdevietor stále pravidelne fúkal a more bolo vždy plné chutných rýb. Nikto ju viacnevidel.
