Nový rok sa začína zostra. Vláda prichádza s novelou katastrálneho zákona, oficiálne ide o technickú úpravu zákona č. 162/1995 Z. z., v praxi však o zásah, ktorého dôsledky pocíti verejná kontrola už od júla 2026, respektíve 2027. Vládna novela katastra zakazuje používanie jeho údajov na „vyhodnocovanie majetkových pomerov osôb a ich ekonomické správanie“. Inými slovami, štát nám oznamuje, že kontrolovať majetok tých, ktorí rozhodujú o našich životoch, už nebude dovolené.
Údaje z katastra sa už nebudú dať získať ani cez infozákon. Namiesto riešenia cien potravín, kolabujúceho zdravotníctva či rozpadajúcich sa regiónov prichádza vláda opäť s legislatívou, ktorá chráni najmä svojich ľudí pred otázkami, pred verejnosťou a pred zodpovednosťou.
Takto sa nezačína nový rok pre občanov. Takto sa začína nový rok pre vyvolených
Kam sme sa to podeli? Slovenský návod, ako umlčať verejnosť. Pamätáte si časy, keď si občan mohol skontrolovať, kto vlastní nehnuteľnosti? Keď nebolo podozrivé zaujímať sa o to, koľko majetku nahromadil politik, ktorý celý život „slúži verejnosti“? Áno, bolo to dávno, ešte predtým, než sa moc rozhodla, že kontrola je problém.
Dnes už otázky nie sú vítané. Dnes je pýtať sa podozrivé. A čím viac sa pýtate, tým viac riskujete
Novela katastra nehnuteľností priniesla jednoduché posolstvo: pozeraj sa, ale neuvidíš. Listy vlastníctva bez adries. Bez dátumov narodenia. Bez možnosti overiť, či si politik „skromne“ nezapísal vilu na manželku, brata alebo schránkovú firmu. Transparentnosť sa oficiálne zmenila na kulisu.
A pozor, štát si zapamätá každý váš klik. Každé nahliadnutie do majetku niekoho „dôležitého“ sa zaznamená. Nie preto, aby chránil obyčajných ľudí, ale aby vedel, kto sa pozerá.
Odvážili ste sa pýtať? Gratulujeme. Môže vás to stáť 10-tisíc eur. Neziskovky, watchdogovia či novinári až 50-tisíc. Takto sa na Slovensku v roku 2025 bojuje proti „zneužívaniu informácií“. Nie proti zneužívaniu moci. Proti informáciám.
Výsledok? Majetky politikov sa stávajú tabu. Oligarchovia môžu vlastniť pol republiky a verejnosť má držať ústa. Verejná kontrola je nahradená strachom z pokuty. Právo vedieť sa mení na luxus, ktorý si môžu dovoliť len vyvolení.
Toto nie je ochrana súkromia.
Toto je ochrana moci pred občanmi.
Ochrana politikov pred otázkami.
Ochrana systému, ktorý funguje len vtedy, keď sa nikto nepozerá príliš pozorne.
A tak si zapamätajme nový štátny odkaz:
Nepýtaj sa. Neklikaj. Nezaujímaj sa
Lebo Slovensko už nie je krajinou pre občanov.
Je krajinou pre vyvolených.
