Nie je to síce úplná sociologická vzorka, ale je zaujímavé sledovať počet „lajkov“ na fan page politikov, ktorí sú najviac činní na FB. V priebehu dvoch mesiacov som sledovala, a značila si práve počet lajkov niektorých politikov. (Tabuľka je pod článkom.) V tabuľke môžete vidieť dve zaujímavé veci. Pred pár dňami (presne 30. 1. 2016) Boris Kollár predbehol v počte lajkovaní na FB Moniku Beňovú. Druhým najlajkovanejším politikom na FB v priebehu posledných dvoch mesiacoch je Richard Sulík. Ešte zaujímavejší je fakt, že Radoslav Procházka dlhodobo klesá. Síce klesá iba o málo, ale klesá. Môžete si povedať, čo je na tom? Veď je to len pokles v klikaní. Háčik je v tom, že na FB sa len tak pre nič za nič neklesá.
Ak o niekoho nie je záujem, tak mu nerastie počet fanúšikov alebo „lajkovačov“. Na klesanie musia ľudia cielene a proaktívne kliknúť, že ho nechcú. Rozoberme si, čo spôsobuje, že ľudia na FB klikajú proti Radoslavovi Procházkovi.
Radoslav Procházka sa dlhodobo – a nielen od Plesu Spišiakov – vyhýba odpovediam na otázku, či pôjde do koalície so Smerom. Ľudia sa pýtajú aj na jeho pochybné financovanie, na ktoré nevie dať jasnú odpoveď. A nevie dodržať slovo. A ľudia to vnímajú ako jasné zlyhanie.
Naopak, Richard Sulík, ktorý je síce kontroverzný, má často vyhranené názory, ale jeho názory sú vždy konzistentné. Jednoznačný prístup s jasným pravicovým názorom sa mu vypláca. Minimálne ním oslovuje mladých ľudí, ktorí si ešte myslia, že veci sú buď čierne, alebo biele a rozhodnutia sú buď dobré, alebo zlé. A to mu slušne zvyšuje počet fanúšikov.
Aký by mal byť teda dobrý politik? Čím by sa (popri chuti pracovať v politike) mal ešte vyznačovať? Aké by mal mať vlastnosti? Môžeme vymenovať viac ako päť p: Pekný (ženy často prihliadajú aj na to), príjemný, predvídavý, pravdovravný, pragmatický, priamočiary, politicky poctivý, perspektívny, populárny.
Myslieť si, že byť dobrý politik znamená byť schopný povedať rýchlo bonmot k čomukoľvek, je omyl. A staviť všetko len na politický marketing je tiež cestou do pekla.
Mám rada Winstona Churchilla. „Nemôžem vám sľúbiť nič viac ako krv, drinu, pot a slzy,“ vyhlásil Churchill 13. mája 1940 vo svojom prejave pred parlamentom po tom, čo sa stal premiérom. Išlo o úplne nepopulistické vyhlásenie, ale aj tak zabralo. Práve jasným odkazom. Politik predsa nemá rozprávať o tom, čo ľudia chcú počuť, ale to, čomu sám verí. Nemá zahmlievať. Nemá klamať. Má hovoriť to, o čom si myslí, že to krajinu niekam posunie a niečo vyrieši. Nejasné, odpovede bez jasného odkazu pre voliča sú cestou do pekla.
Práca politika by mala byť opretá o múdrosť, odvahu a pokoru. Múdrosť - robiť správne rozhodnutia, odvahu - hovoriť čomu sám verí. A pokoru. Bez nej to nejde.
