Pre mnohých politikov bol tento výsledok šokom, pre mňa nie. Aj ja som chcela, aby Briti ostali, ale moje skeptické druhé ja mi našepkávalo, že odídu. Referendum bolo jednoducho protestom chudobnejších vrstiev proti elitám. Išlo o hlas hnevu.
Pretože aj v Anglicku, ako aj v iných krajinách EÚ, narastá sociálne napätie. Aj tam je veľa ľudí, ktorí zarábajú veľké peniaze, neplatia dane, žijú v prepychu. Na druhej strane je tam obrovské množstvo ľudí, ktorí si chodia pre balíčky s jedlom, aby mohli uživiť svoje deti. Keď Nigel Farage alebo Boris Johnson povedia, že riešením je vystúpenie z EÚ, ktorým ušetria milióny, a že ľuďom dajú prácu a bude dosť peňazí, ktoré teraz nie sú kvôli platbám do rozpočtu únie, a že zastavia príliv utečencov, mnohí si myslia, že toto je riešenie. Ale toto riešenie, pochopiteľne, nie je.
Úniu až doteraz tvorilo 28 úplne rozdielnych krajín. Krajín postkomunistických a krajín západných. Navonok krásny obal. A vo vnútri tony nesúladu a neschopnosti.
Európska únia nemá spoločnú zahraničnú a obrannú politiku, zato tisíce predpisov, ktoré sú možno dobre mienené, ale neskutočne popudzujú občanov jednotlivých krajín. Brusel sa vďaka usilovnej úradnej buzerácii, ktorú si však bežní Európania užívajú aj na svojich domácich úradoch, dokázal obrovskou rýchlosťou vyšvihnúť do pozície verejného nepriateľa naprieč všetkými krajinami EÚ. A aj to je jedna z príčin brexitu.
Ďalšiu príčinu vidím v tom, že sa málo hovorilo o podstate EÚ. O jej pôvodnom zmysle, o spoločnom priestore, ktorý je hrádzou proti nepokojom a vojnám, proti národnej nenávisti.
Prestali sme si vážiť komfort, v ktorom žijeme, komfort mierových čias. Stal sa samozrejmosťou, na ktorú zabúdame. Vojna je pre mnohých nepredstaviteľná. Ale spomeňme si na Ukrajinu, Sýriu a mnohé oblasti v Afrike...
Všetko dobré sa nám stáva samozrejmosťou. Teraz nejde len o Britániu. Pozrime sa na nás. Koľko občanov nadáva na Brusel? Nikdy sa nám nedarilo tak dobre ako dnes. Nikdy sme nemali takú životnú istotu, ochranu. Ale my nadávame, sme nahnevaní. V Británii to je podobné.
Čo ďalej? Buď únia vezme brexit ako lekciu a začne sa meniť, ustúpi od buzerácie a sústredí sa znovu na budovanie spoločného, priateľského, akcieschopného priestoru, na budovanie spoločnej obrannej a zahraničnej politiky, alebo sa brexit stane rozbuškou. Nasledovať budú ďalšie krajiny, ktoré nechajú svojich občanov hlasovať o vystúpení z EÚ.
Pripomeňme si prvý pilier Európskeho spoločenstva, ktorý definujú štyri základné slobody: 1. Voľný pohyb tovaru 2. Voľný pohyb osôb 3. Slobodné poskytovanie služieb 4. Voľný pohyb kapitálu. V týchto štyroch slobodách vidím najväčšie pozitívum EÚ.
Život ma naučil, že človek sa nesmie pozerať doľava ani doprava a nech sa stane, čo sa stane, musí ísť dopredu a dúfať v to najlepšie. A ja nič lepšie, ako byť súčasťou EÚ pre Slovensko nepoznám. Viem aj to, že bez reforiem nemá EÚ šancu. Do seba zahľadená Európa potrebuje iba otvoriť oči.
A práve brexit prinúti europolitikov a úradníkov dívať sa na problémy občanov všetkých krajín EÚ aspoň jedným okom. Teda v to pevne dúfam...
