Odpoveď je jasná. Ak by to tak bolo, museli by sme všetci okrem Ukrajiny a Grécka riešiť aj také problémy a výzvy, akým čelí Turecko.
Osobne proti Turkom nič nemám, sú to milí a pohostinní ľudia, len si myslím, že je potrebné zostať realistom a nič si nenahovárať ani neprikrášľovať. Ani pokiaľ ide o Turecko.
Dnes je celé bližšie i vzdialenejšie okolie Turecka v plameňoch. Bojuje sa v Sýrii a Iraku, na Ukrajine a stále je napätá situácia v Čiernom mori. Grécko je spolu s EÚ v hlbokej kríze, a ani situácia na Cypre nebola úplne vyriešená. Napätie medzi Tureckom a Izraelom ustúpilo, ale nezmizlo. Pred nami sa ukazuje množstvo problémov, ak by sa stalo Turecko členom EÚ.
Pozrime si mapu. Geograficky nie je Turecko európskou krajinou. Turecko v EÚ by úniu posunulo k hraniciam nelegálnej migrácie a berúc do úvahy rozsiahle turecké pobrežie (Čierne more, Stredozemné more, Egejské more), by znamenalo legalizáciu existujúcej tureckej imigrácie a fakticky nekontrolovateľné otvorenie EÚ ďalšej nelegálnej imigrácii. Do úvahy treba brať aj náklady, ktoré by na ochranu tureckých hraníc museli byť vynaložené. Kto by ich potom platil?
Preto je otázne, keď si teraz Európska únia nevie urobiť poriadok na vlastných hraniciach, ako si poradí, keď na jej hraniciach bude Irak a Irán, ako sa vyrovná s prejavmi narastajúceho kurdského sebauvedomenia.
Mali by sme sa zamyslieť aj nad pravým dôvodom, prečo EÚ chce prijať Turecko. Opäť sa tu stretávame s tým, že snaha pomôcť Turecku, je len ďalším zahmlievaním pravej skutočnosti. Rovnako ako pred vojnou v Iraku. Nikto neprizná, že Turecko je pre EÚ obrovský trh. Ide len a len o peniaze. O čo ide Turecku? Naozaj chce prijať Európske hodnoty? Aj keď sa môžeme zamýšľať aj na tým, či Turecko naozaj túži vstúpiť do EÚ alebo sa prikloní k Rusku.
Žolíkom Turecka s viac ako 76 miliónmi obyvateľov, z ktorých je skoro polovica mladšia ako tridsať rokov, je teda obrovský a príťažlivý trh. Navyše v tesnom susedstve Európskej únie, ktorá je jeho kľúčovým partnerom. Ale jej členské krajiny sú rozpoltené v názore na to, či by sa Turecko malo plne zapojiť do spoločného trhu, alebo nie.
Ale obrovským problémom Turecka zostáva nezamestnanosť, najmä spomínaných mladých ľudí. Navyše existujú výrazné hospodárske a sociálne rozdiely medzi slabo rozvinutým východom a juhovýchodom Turecka a prosperujúcimi aglomeráciami na čele s Istanbulom. Turecko by sa po vstupe do únie stalo najchudobnejším a po Nemecku druhým najľudnatejším štátom, ktorý by mal veľký vplyv na spolurozhodovanie o EÚ. Tu sa nám priam natíska ďalšia otázka: Čo urobí s Európou, keď jedným z najpočetnejších členom únie bude moslimské a ázijské Turecko?
A ani samotný politický systém Turecka zďaleka nemožno považovať za konsolidovanú demokraciu s naozaj stabilnými inštitúciami. Podľa viacerých medzinárodných organizácií (ako napr. Amnesty International alebo Human Rights Watch) naďalej patrí Turecko ku krajinám, v ktorých dochádza vo veľkej miere k porušovaniu ľudských práv, rovnosti medzi mužom a ženou, základných slobôd vrátane slobody vyznania a k diskriminácii menšín. Stále dochádza k týraniu väzňov a nedôstojnému zaobchádzaniu so ženami. Hoci bolo prijatých niekoľko legislatívnych zmien, Turecko trápi predovšetkým otázka deficitu ľudských práv.
A ďalším problémom je, že by turecká spoločnosť musela po vstupe prijať pravidlá, ktoré sa nezlučujú s vierou absolútnej väčšiny jej členov. Takže väčšina zákonov by zostala opäť iba na papieri. Turecké členstvo môže priniesť Európe teda dve veci: buď sa v únii zvýši rešpekt voči islamu, alebo sa pritvrdí sekularizácia.
Vstup Turecka do EÚ považujem za nešťastný nápad. A hlavne si myslím, že ak má dôjsť k nejakému zjednocovaniu, musia mať všetky strany jasno v tom, čoho sa zriekajú, čo získavajú a čo pre nich také spolužitie bude znamenať. Veľké heslá a romantické predstavy o jednotnej Európe, o moste medzi Európou a islamským svetom musia ísť bokom. Veľa pokusov o zjednocovanie v minulosti už totiž stroskotalo (Juhoslávia, Československo). Zo súčasného procesu rozširovania EÚ mám pocit, že sa všetko stavia na veľmi slabých základoch. To v budúcnosti prinesie veľké problémy, ktoré sa budú ťažko riešiť, ak budú vôbec riešiteľné.
