Georg Christoph Lichtenberg bol sarkastický, a je to jeden z mojich obľúbených, tento jeho výrok, aj on. Okrem Churchilla. Ten pil whisky a fajčil. Nerobím ani jedno. Teda. Rada by som...
Len jedného vegetariána , ktorý si dával pozor na to, čo zje a vypije z histórie poznám. A veď vieme, ako to dopadlo. ...A nebol to môj šialok kávy, ako hovorí Dara. Tak všetko z mierou. Vlastne nie. Všetko, alebo nič. Taká som. Zvykla som si. Na počasie. Na nespravodlivosť nikdy. Ani si nezvyknem.
Žijeme turbulentné časy, kedy nás valcujú problémy. Ako prežiť. Ľudia sú alergickí na politikov, ktorí im pred voľbami sľubujú modré z neba. A po voľbách im zostane len sinka pod okom. A riadna bolesť hlavy z dezilúzií. Denne počúvam príbehy. Nespravodlivosť? Môžem vám rozprávať svoj príbeh... Moja maminka by povedala: Nesťažuj sa, NIKOHO to nezaujíma. A to je o inom. Keby žila...Nežije. Naše zdravotníctvo...Naše úrady, naše školstvo..
V týchto voľbách vraj ide o JEDNO. O demokraciu. No ide o nás. To je demokracia. My. Aj keď som stratila ilúzie, nestratila som vieru. V seba. V teba. V nás. V spravodlivosť. Ešte verím, že ľudia sú krásni. Verte mi. Ak niečo neurobíme, tak o chvíľu budú na kolenách aj tí, ktorí sa nemodlia.
