Čo núti ľudí blogovať?

Niekto bloguje s predstavou vysokej karmy, niekto pre potrebu podeliť sa s ostatnými o svoje radosti aj trápenia... Aj ja už mám pár obľúbencov, ktorých si rada prečítam... Písanie je vraj dobrá terapia, tak to aspoń tvrdia odborníci. Dokážeme písanou formou vyjadriť viac, viac smútku, viac emóciíí... Mne ale chýbajú klasické listy s klasickou známkou... Bolo by celkom zábavné, napísať niekomu list, ako keď píšete príspevok na blog, poslať ho poštou a čakať na odpoveď ( toto berte ako čistú recesiu) koľkí z nás, čisto hypoteticky, by si dali tú námahu a odpísalo? V dnešnom pretechnizovanom svete je predsa jednoduchšie napísať mail. Ale späť k písaniu... Je možné vypísať sa zo smútku, keď niekoho stratíte? Myslím, že sa to nedá, aj keď čas je najlepší lekár. Svoje trápenia si aj tak každý z nás necháva pre seba, bojí sa sklamania, nepochopenia, ľudskej zloby. Niekedy ani slová nemajú takú moc,vyjadriť všetko, ako oči a gestá človeka s ktorým sa rozprávate. Niekedy len oči, dodajú slovám ten správny význam... Je piatok poobede, a ja vám prajem, aby ste nie len tento víkend zažili obyčajnú ľudskú blízkosť s tými, ktorých máte najradšej...