Bez duše

Šúľa si cigaretu z ktorej si aj Ona s takou chuťou občas potiahla. Uvažuje stále o tom istom.Pomalým, neistým krokom zdoláva schody vedúce k číslu 70. Zastrčí kľúč do zámku, ozve sa cvaknutie. Vchádza dnu. Stále to má v hlave. Vyzuje si topánky, tak ako to vie, jednu o druhú. Nikto nie je doma. To je dobre, aspoň sa ho nebudú spytovať, čo mu je. Nemá náladu odpovedať na otázky toho typu. Vyzlečie si bundu, stúpa hore do "jeho" izby, kde si z vreciek vyloži na parapetu veci, ktore nosí stále so sebou.Stále uvažuje nad tým, čo mu povedala. Schádza dolu, vojde do kuchyne, naleje si pohar vína, ovonia ho. Nie, nevoní ako Ona! Usrkne si. Nie, nechutí ako Ona! Asi čaká, že sa stane zázrak.Myslí na to, že mu o chviľu zazvoní telefon. Ostáva len smutne ticho.Do prehrávača strčí cd, stlačí gombík, nastaví hlasitosť a ide si zapáliť. Stále dumá nad ňou.Nedarilo sa jej umlčať oči, ktoré rozprávali iný príbeh, ako slová, ktoré sa jej ťažko rinuli z úst. Príbeh lásky, príbeh ktorý môže zažiť len málokto. Vracia sa späť do krutej reality, začína spomínať na príbeh posledných dní.Ovoniava víno. Naozaj nevoní ako Ona!Zaleje ho spomienka, keď na svojej ruke cítil Jej vôňu, keď sa držali za ruky, keď Ju mohol objať, prejsť Jej rukou po chrbte. Ochutná víno. Čaká, či príde chuť jej bozkov. Neprichádza! Zapáli sviečky. Pozorujúc žltý plameň, stále myslí na Ňu.To, čo videl a to, čo počul. Oči hovoria viac, ako si ľudia myslia. Chytá sa za náhrdelník a stále myslí na Ňu.Uvažuje o tom, ako ľudia dokážu zabudnúť nezabudnuteľné. Nedokáže to pochopiť. Ani logicky mu to nejde. Čaká, že víno zmení vôňu i chuť. Avšak stále nič. Rozhodne sa, že Jej to musí napísať, nech to vyzerá akokoľvek. Prečo začala piť pohár plnými dúškami, ale nezvládla ho vypiť celý?Prečo zatvorila v polovici rozčítanú knihu a odložila ju? Prečo sa vybrala na cestu a v jednej časti zostala stáť, aby sa obrátila a kráčala preč? Nevie, či si všimla, keď sa za ňou obzrel v ten večer, keď nechcela byť odprevadená.To všetko, čo bolo krásne medzi nimi bolo v sekunde ako prach na poličke, ako škvrna na skle, ako vlas v polievke.Len jej oči hovorili úplne niečo iné. Tá tupá bolesť, ktorú cíti na pľúcach je spaľujúca.Ten, kto vysoko vyletí, dlho padá. On má toho veľa na srdci. City zhrnuté do jednej myšlienky,myšlienky zhrnuté do jedného citu.Bez duše...